Mesto Lipany panoráma
 

Študentky z Lipian členkami úspešnej reprezentácie

vložený: 07.02.2018 06:23, , čítaný: 209x

Študentky z Lipian členkami úspešnej reprezentácie

1. - 9. decembra 2017 sa v Bratislave konali Majstrovstvá sveta žien vo florbale. Boli to vôbec prvé majstrovstvá sveta v ženskom kolektívnom športe v ére samostatnosti Slovenska, ktoré sa odohrávali u nás. Na týchto majstrovstvách sa zúčastnili aj študentky Gymnázia v Lipanoch – Lenka Cupráková a Klaudia Robová, ktorým sme položili niekoľko otázok.

 

Aj keď vás mnohí (nielen) v našom meste poznajú, poprosím vás, aby ste sa stručne predstavili:

Lenka: Moje meno je Lenka Cupráková. Mám 19 rokov a pochádzam z Lipian. Som študentkou na Gymnáziu v Lipanoch.

Klaudia: Pozdravujem všetkých  čitateľov našich novín. Volám sa Klaudia Robová, mám 19 rokov a študujem na lipianskom gymnáziu v maturitnom ročníku. 

 

Kedy ste sa začali venovať florbalu a čo vás na tomto športe fascinuje?

Lenka:  S florbalom som začínala na ZŠ Hviezdoslavovej v Lipanoch pod vedením pána učiteľa Adamečka a pani učiteľky Čamajovej. Začínala som v krúžku, neskôr som sa dostala do mládežníckeho tímu a ligy. Tam nás chodil trénovať aj Richard Hraško, ktorý vo mňa veril a videl vo mne veľký potenciál. On mi dal ponuku zahrať si za extraligový tím FBC Mikuláš Prešov. V ňom som pôsobila 5 rokov, pričom som si stihla jednu sezónu ako 16-ročná zahrať v FBC Ostrava. Od začiatku tejto sezóny pôsobím v Sabinove.

Klaudia: Florbal som spoznala na základnej škole v šiestom ročníku, keď tento šport prišiel ako novinka a chcela som ho spoznať. Florbal je hlavne kolektívna hra, ktorá si vyžaduje fyzickú pripravenosť, šikovné ruky a trošku rozmýšľania. Učaroval mi aj preto, že je rýchly, v zápasoch padá veľa gólov a je to mladý šport, o ktorom ľudia veľa nevedia, preto je veľmi zaujímavé ho rozvíjať.

 

Ako sa vám darí zladiť školu a florbal?

Lenka: V škole toho máme veľa, pretože som vo štvrtom ročníku a skĺbiť florbal so školou dáva zabrať. Celý týždeň chodíme do školy, dvakrát do týždňa máme tréning. Voľný čas, ktorý nám zostáva, venujeme plávaniu, snowboardingu, cyklistike a podobne. Je to ťažká kombinácia, ale keďže ma to baví a podporu mám zo strany rodiny aj školy, zvládam to.

Klaudia: Vo štvrtom ročníku je to náročné, pretože maturita je náročná. Na základnej škole a v nižších ročníkoch na gymnáziu to bolo ľahšie, ale keďže mám podporu zo strany školy, rodiny a priateľov, tak to zvládam.

 

Komu a čomu vďačíte za to, že ste sa dostali až do slovenskej reprezentácie?

Lenka: Určite na prvom mieste sú to rodičia, ktorí ma stále podporovali či už finančne alebo psychicky. Ďalej sú to tréneri, ktorí mali pevné nervy a verili mi. Každému preto dlžím jedno veľké ďakujem.

Klaudia: V prvom rade vďačím mojim rodičom. Bez ich podpory by som sa tak ďaleko určite nedostala. Ďalej všetkým trénerom, ktorí ma na mojej ceste sprevádzali a vychovávali, či už v Lipanoch, kde som začínala, v Prešove, kde som hrala 5 rokov, alebo Sabinove, kde som túto sezónu. Samozrejme, ďakujem trénerom z reprezentácie, ktorí nám vytvorili úžasné podmienky na prípravu a zlepšovanie.

 

Ako ste si užívali decembrové majstrovstvá sveta?

Lenka: Keďže to boli domáce majstrovstvá sveta, tak sme si ich užili o 100x lepšie ako majstrovstvá v Kanade alebo v Poľsku. Atmosféra takýchto majstrovstiev sa nedá ani opísať. Prajem každému, aby mohol vo svojom živote aspoň raz zažiť niečo podobné.

Klaudia: Majstrovstvá sveta v domácom prostredí sú úžasným zážitkom hlavne preto, že sa na naše zápasy prišlo pozrieť mnoho kamarátov a naše rodiny. MS som si veľmi užila, s dievčatami sme vytvorili skvelý kolektív a každý jeden deň bol niečím výnimočný. Na turnaj budem spomínať len v tom najlepšom.

 

Od koho ste cítili najväčšiu podporu počas majstrovstiev?

Lenka: Najväčšia podpora bola zo strany rodiny, najbližších priateľov a zo školy.

Klaudia: Určite rodina, keď sa prišli pozrieť na zápasy, tak to bolo úžasné. Tiež všetci kamaráti, ktorí mi po každom zápase písali a podporovali ma. Najviac ma potešili naši spolužiaci, ktorí prišli na zápas s Fínskom a vytvorili nám transparenty. To bola výnimočná motivácia.

 

Aký je vzťah medzi dievčatami v reprezentačnom družstve?

Lenka: Všetky spolu vychádzame veľmi dobre. Na reprezentačnom zraze si už pripadáme ako jedna veľká rodina.

Klaudia: Výborný. Všetky spolu sme vytvorili super partiu. Každý deň bol plný smiechu a zábavy. Neoceniteľné pre mňa bolo to, že skúsenejšie dievčatá nás mladšie prijali za rovnocenné, a tak sme sa cítili veľmi dobre a dokázali aj vďaka tomu podávať kvalitné výkony.

 

Aký je váš najväčší florbalový zážitok?

Lenka: Jednoznačne môj gól proti Fínsku. To je zážitok na celý život. A celkovo zápas s Fínskom bol neskutočný, pretože sme do haly dokázali dostať okolo 4000 divákov, aj našich spolužiakov, za čo im ďakujeme.

Klaudia: Jednoznačne zápas proti Fínsku. Odohrali sme najlepší zápas turnaja s druhým najlepším tímom sveta a uhrali najlepší výsledok v histórii slovenského florbalu. A taktiež preto, že na tento zápas prišlo do haly okolo 4000 fanúšikov, ktorí nás neustále povzbudzovali a hnali dopredu. Bol to neskutočný zápas plný emócií, eufórie, sklamania, ale aj konečnej radosti.

 

Keby ste sa nevenovali florbalu, aký šport by ste preferovali?

Lenka: V minulosti som hrávala futbal. Ako 10-ročná som pôsobila v prešovskom futbalovom tíme 1.FC TATRAN PREŠOV. Preto by to bol najskôr futbal alebo volejbal.

Klaudia: Na základnej škole som hrala volejbal, stolný tenis, basketbal, vybíjanú. V podstate som hrala každý šport. Ale myslím, že by to bol volejbal.

 

Čo plánujete ďalej vo svojom športovom aj osobnom živote?

Lenka: Šport je pre mňa iba ako koníček. Po skončení gymnázia chcem študovať stomatológiu. Ale môj od mala sen je byť herečkou. Možno sa mi to raz splní. :-) 

Klaudia: V športovom živote sa teraz sústredím na našu ligu, v ktorej sa nám darí, tak verím, že to dotiahneme ďaleko. V osobnom živote chcem hlavne zmaturovať a úspešne sa dostať na vysokú školu. J

Lenke aj Klaudii blahoželáme a prajeme im, aby sa im všetky ich sny splnili.

(vu)