Oficiálna stránka mesta Lipany

Kronika mesta Lipany

Predslov ku kronike mesta Lipany

    O lipianskej kronike a kronikároch



    Vedenie kroniky patrí k povinnostiam obcí a miest. Túto povinnosť spravidla ukladal nejaký úradný predpis (zákon, výnos, nariadenie...). V súčasnosti takouto normou je zákon SNR č.369/1990 zb. o obecnom zriadení. No už z roku 1920 je známy zákon č.80 o obecných pamätných knihách, neskôr výnos Ministerstva školstva a národnej osvety č. 19746 z 23. marca 1933, ktorý požadoval založiť kroniku (pamätnú knihu) v každej obci na Slovensku. Z novšieho obdobia sú známe smernice o vedení kroník, ktoré vydalo Povereníctvo kultúry 20. októbra 1950 či smernice toho istého povereníctva č.32367/1955 - 0 - II/1 zbierky inštrukcií pre výkonné orgány národných výborov. Súčasná kronika mesta Lipany, najmä jej druhý a tretí zväzok, je vedená podľa citovaného zákona o obecnom zriadení a od roku 1997 aj podľa metodickej príručky pre kronikárov (autor Ladislav Jasenák, v roku 1995 vydala Slovenská muzeálna spoločnosť v Martine).

    Za prvú písomne doloženú kroniku Lipian sa môže považovať archívny materiál Štátneho okresného archívu v Prešove "Lipany - obecná kniha (1646 - 1795 a 1806 - 1852)" . Ako študijný prameň ju spomína autor publikácie o Lipanoch (ThLic. Daniel Boleš: Mesto Lipany (1312 - 2000), vydalo vydavateľstvo Michala Vaška v Prešove v roku 2002, pozri kapitolu Obdobie od revolúcie do vzniku I. Československej republiky, podkapitolu Hospodársky a spoločenský vývoj mesta, s. 92, 93). Podľa autora "obecná kniha je od roku 1790 písaná šarišským nárečím, ktoré v meste má typickú formu, pretože v slovách sa nepíše ch, ale všade h" a ako príklad toho uvádza citát "... kde sa má rozumet spital predni a tri hiže za spitalom ...". Do spomínaného roku sa "obecná kniha" písala po nemecky.

    Podkapitolu Zo života mestečka v rokoch 1850 - 1918 (s. 94) autor začína takto: "Koncom zimy, vo februári roku 1850, sa stal lipianskym farárom Jozef Gurkay. Tento kňaz podchytil vo svojich kronikárskych záznamoch život mestečka v 2. pol. 19. storočia." A ako odkaz pod číslom 128 dodáva: "Dekrétom z 29. októbra 1851 bolo nariadené, aby v matrikách sa viedli záznamy, čo sa v ktorých rokoch udialo v dedine či v meste."

    Ďalšou písomne zachovanou kronikou je "Značna kňiha Jána Kurutz učitela Ľipjanskeho od roku 1850". Už z názvu je zjavné, že ju písal učiteľ "mescickej" školy, pochádzajúci z Lipian (narodil sa tu 24. júna 1830 v rodine Andreja Kurutza a Anny, rodenej Štroncerovej a ako učiteľ pôsobil v rokoch 1851 - 1893). "Značna kňiha" má svojský obsah a jazyk, je to vlastne spojenie rodinnej, školskej, farskej i obecnej kroniky s rôznymi gazdovskými a včelárskymi radami či návodmi a meteorologickými pozorovaniami. Uchováva sa na mestskom úrade.

    V roku 1933, uznesením č. 23/1933 zast., lipianske obecné zastupiteľstvo zavádza obecnú pamätnú knihu (kroniku), určuje kronikára a volí "letopiseckú" komisiu. Ako kronikár bol určený Anton Jančáry, učiteľ štátnej ľudovej školy a za člena komisie bol zvolený dp. Jozef Zlatohlavý, farár, a Štefan Miko, člen obecného zastupiteľstva. V septembri 1937 obecné zastupiteľstvo volí nového kronikára. Po preložení učiteľa A. Jančáryho do Košíc vedením kroniky bol poverený Anton Reištetter, učiteľ štátnej meštianskej školy. Kronika z tohto obdobia (vlastne až do konca roka 1944) sa nezachovala, preto nie je možné zdokumentovať, či sa viedla priebežne alebo aký bol jej obsah a forma.

    Prvý zväzok súčasnej kroniky od roku 1955 (so spätnou platnosťou od roku 1944) začal viesť Viliam Hrehorčák, učiteľ, ktorý ako pedagóg pôsobil na stredných a základných školách v Lipanoch, Sabinove a Brezovici. V jej písaní ďalej pokračovali: Andrej Hardoň, učiteľ základnej školy od roku 1960, PhDr. Karol Džupa, riaditeľ strednej všeobecnovzdelávacej školy (SVŠ) od roku 1962, od roku 1965 Andrej Hardoň a terajší kronikár Mgr. Rudolf Bucko, vtedy riaditeľ ZŠ Komenského 14, dnes dôchodca, od roku 1987 doteraz.

    Od roku 1997 kronika mesta Lipany má tieto pravidelné kapitoly (podľa príručky Ladislava Jasenáka, str. 12 - 19):
    Úvod (hlavné udalosti roka)
    I. Samospráva mesta
    II. Štátna správa
    III. Významné udalosti a návštevy
    IV. Činnosť podnikov
    V. Výstavba mesta
    VI. Školstvo
    VII. Kultúra
    VIII. Cirkevný život
    IX. Telovýchova a šport
    X. Obyvateľstvo
    XI. Počasie a jeho osobitosti
    XII. Mimoriadne udalosti
    Na záver (zamyslenie primátora mesta nad výsledkami roka v meste).

    Nepravidelnými kapitolami sú tematické zápisy. V ostatných rokoch boli tieto:
    1997: Dokumentácia ústnej ľudovej slovesnosti v Lipanoch (II. zväzok)
    2000: Letopočty a udalosti Lipian - chronologické zoradenie najvýznamnejších okamihov v živote mesta Lipany od prvej písomnej zmienky (1312) do konca 20. storočia (II. zväzok)
    2001: O lipianskej kronike a o kronikároch (II. zväzok)
    2005: Osobnosť Lipian: Prof. PhDr. František Miko, DrSc., (profil lipianskeho rodáka vysokoškolského pedagóga, jazykovedca a literárneho vedca) - III. zväzok

    Nová kniha kroniky mesta Lipany bola vyhotovená podľa odporúčaní Príručky pre kronikárov (bližšie pozri str. 9 - 10) a je vedená od roku 2002.

Kronika