Mesto Lipany panoráma
 

Sakrálne pamiatky

Kostol sv. Martina z Tours

Z histórie 

Počiatky farnosti sa spájajú s prvou písomnou zmienkou o meste Lipany z roku 1312, v ktorej sa spomína farár Henrich z Lipian (de Septem Thyliis). Na základe písomností z obdobia rokov 1315 až 1330 sa dá predpokladať, že osada Siedmich líp už ako farnosť zohrávala svoju úlohu vo vicearchidiakonáte v roku 1302 i skôr. Spolu s existenciou farnosti možno rátať aj s existenciou kostola. Kostol bol postavený na prelome 13. - 14. storočia v neskororománskom slohu v centre vtedajšej osady, bol zasvätený sv. biskupovi Martinovi z Tours a bol majetkom pánov z Kamenického hradu. Zakladateľom kostola bol Rikolf Tarcai/Tarczay. 

V priebehu storočí kostol menil svoju podobu. Pravdepodobný prvý pôdorys z obdobia 1300 až 1320 sa skladal z hlavnej lode, presbytéria, chóru, sakristie a veže. Strop kostola nemal gotické klenby ako dnes, ale bol rovný. Bol vytvorený z drevených trámov a drevenej výplne, hlavná loď tak pôsobila vizuálne mohutnejšie. Veža kostola slúžila ako pozorovateľňa pre Kamenický hrad a z architektonickej stránky objektu možno vyčítať, že veža kostola netvorí celok s loďou kostola. 

V testamente Tomáša Tarcaia z roku 1490 sa nachádza zmienka o existencii kaplnky sv. Tomáša, apoštola. Kaplnka bola pristavená k južnej stene kostola a mala slúžiť ako rodinná hrobka Tarcaiovcov/Tarczayovcov. Jeho syn Mikuláš sa zaslúžil o najväčšiu prestavbu kostola. V období rokov 1513 až 1519 bol zamenený drevený strop v lodi presbytéria za kamenné rebrá, rovnako boli vybudované krížové klenby pod chórom. Po vymretí rodu Tarcaiovcov v roku 1576 daroval kráľ Ferdinand I. majetky, kostol a celú farnosť Jánovi Dežöfimu/Dessewffymu de Czernek. V tomto období sa šírila v krajine reformácia, obyvatelia Lipian boli väčšinou evanjelikmi a farnosť aj kostol boli spravované evanjelickými farármi. Definitívny obrat a návrat do katolíckej cirkvi nastal dňa 17.3.1748. V priebehu dvoch storočí sa farnosť ocitla v rukách evanjelikov trikrát (1598-1672, 1680-1691, 1693-1748). 

V období rekatolizácie pod tlakom rodiny Tomáša Širmaia/Szirmaya a Štefana Dežöfiho sa stali Lipany katolíckym mestom. Na počesť návratu do katolíckej cirkvi dala Klára Širmaiová pribudovať k severnej stene kostola kaplnku sv. Kríža v barokovo-rokokovom slohu ako hrobku rodiny Dežöfiovcov/Dessewffyovcov. Z tohto obdobia pochádzajú pribudované vchody do kostola zo západnej a južnej strany. 

V rokoch 1851 - 55 sa vykonali opravné práce farského kostola. Správca farnosti Jozef Gurkay nechal premiestniť oltár v kaplnke sv. Kríža, premiestnil sochy, epitafy, ktoré boli umiestnené na zemi, nechal primurovať k stene, taktiež boli odkryté hroby. Istý obyvateľ zaobstaral z vlastných prostriedkov pre kostol Boží hrob, ktorý sa stal súčasťou oltára v kaplnke sv. Kríža. 

Aj veža kostola prešla v roku 1937 opravou, ktorú na základe výberu mestskou radou vykonal Maximilián Hudy z Lipian. Oprava pozostávala z galvanizácie plechovej strechy a postavenia hromozvodu. 

Po Druhom vatikánskom koncile bol vnútrajšok kostola upravený podľa dekrétov koncilu, tzn. že obrady sa otočili smerom k ľudu. Kostol taktiež prešiel kompletnou rekonštrukciou interiéru aj exteriéru. Zaslúžil sa o to dekan Toryského dekanátu, Pavol Dráb, z darov veriacich v 70-tych rokoch 20. storočia. V rámci vonkajších prác bola osekaná omietka do muriva a daná nová omietka, vymenila sa krytina veže z pôvodnej plechovej za medenú. Interiér kostola prešiel značnou obnovou. Zväčšil sa otvor do severnej kaplnky, kaplnka sa sprístupnila aj vchodom cez kostolnú vežu, bolo inštalované elektrické vykurovanie, položená mramorová dlažba, vymenený pôvodný organ za nový - elektrický, bola odstránená kazateľnica z ľavej strany oblúka presbytéria, umiestnený drevený stôl a kazateľnica pred hlavný oltár smerom k ľudu. Niektoré interiérové doplnky ako sochy a malé oltáre boli darované do iných farností. 

Koncom 20. storočia za správy farnosti dekanom Kamilom Jankechom bola zo severnej strany kostola pribudovaná (zväčšená) sakristia s toaletou. 

Začiatkom 21. storočia (2005 - 2007) prešiel kostol rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou interiéru a exteriéru, zaslúžil sa o to farár Vladimír Šosták. V roku 2004 sa farská hospodárska rada spolu so stavebnou komisiou zaoberala obnovou farského chrámu poznamenaného vlhkosťou, chýbajúcim vykurovaním a nedostatočným vetraním. Rekonštrukcia zahŕňala nasledovné: nanovo bola vyriešená svätyňa chrámu, podlahové kúrenie, orezanie a vyleštenie dlažby a zakúpenie novej (svätyňa, stredný pás a severná kaplnka), nové diaľkovo ovládané okná, inštalácia vzduchotechniky, nová elektroinštalácia a vnútorné osvetlenie, renovácia a sanácia vnútorných stien, rekonštrukcia chóru s novým schodišťom a zábradlím, odstránenie starých náterov, vymaľovanie kostola a rekonštrukcia obrazov štyroch evanjelistov, renovácia portálov, nová vonkajšia fasáda, nové latovanie strechy, nová strešná krytina, nové dažďové žľaby a zvody, nové lavice, nové južné a sakristiové dvere, nový nábytok sakristie a iné drevené doplnky, nový kamenný oltár a ambona. V roku 2009 sa zrealizovala inštalácia nového zvona a vonkajšieho osvetlenia. Celkové náklady rekonštrukcie Sk 7190000,- (2 mil. príspevok mesta, 250 tis. príspevok štátu, najväčšia položka dary veriacich). 

Interiér kostola 

Skvostom lipianskeho kostola je neskorogotický hlavný oltár umiestnený v presbytériu, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia 1512 - 1520. Vo vrchnej časti oltára, v jeho strede, je výjav korunovácie Panny Márie Najsvätejšou Trojicou, v dvoch poloviciach štítu sú umiestnené sošky sv. Barbory a sv. Kataríny Alexandrijskej. V oltárnej skrini vysokej dva metre stoja tri sochy: (zľava) sv. Martin z Tours so žobrákom pri nohách, Madona s Ježiškom a sv. Mikuláš. Po stranách oltárnej skrine sú dvojité krídla maľované bardejovským majstrom Hansom Köhlerom. Na otvorených krídlach je vyobrazené: Zvestovanie, Narodenie Pána, Navštívenie a Smrť Panny Márie. Na zatvorených krídlach je vyobrazený tzv. Pašiový cyklus: Kristus v Getsemanskej záhrade, Kristus pod krížom, Zajatie Krista, Kalvária, Kristus pred Pilátom, Sňatie z kríža, Kristus sa lúči s Pannou Máriou a Ecce Homo. Pod oltárnou skriňou, v jej strede, sa nachádza drevený svätostánok. V zadnej stene presbytéria sa nachádza železnou tepanou mriežkou zakrytý výklenok starobylého svätostánku. Na severnej stene nechal majster Vincent z Raguzy vytesať nový svätostánok, ktorý sa používa dodnes. V múre svätyne vľavo sa nachádza pomník Melichara Fekešháziho, kapitána hradu Kamenica, z roku 1621. Pod gotickým oblúkom deliacim presbytérium a loď je umiestnený obetný stôl v tvare chleba a ambona v tvare zvitku Písma vytesané z dobrovodského pieskovca. Sú dielom sochára Viliama Gažíka. 

V lodi kostola je umiestnená krstiteľnica z 15. storočia, ktorá je vysekaná z pieskovca, vrchnák krstiteľnice je z tepanej mede a pochádza z 18. storočia. V súčasnej dobe nad krstiteľnicou je umiestnený kríž s plastikou Krista. Korpus aj kríž je drevorezba z druhej polovice 15. storočia a pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kaplnke sv. Tomáša a v lodi kostola sú rozmiestnené jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Vyrezávaná krížová cesta je dielom tirolskej školy a bola urobená na začiatku 20. storočia. V lodi je umiestnené červeno-mramorové epitafárium Melichara Duchoňa, úradníka, z roku 1636. Na priečelí chóru sa nachádza erb rodu Tarcaiovcov. 

V južnej kaplnke sv. Tomáša apoštola je umiestnený neskorogotický oltár sv. Anny, ktorý je starší ako hlavný oltár. Klenotom oltára je drevená socha sv. Anny, ktorá drží na jednej ruke dieťa, Ježiša Krista, a na druhej ruke Pannu Máriu, tiež ako dieťa. Oltár je tabuľový. Na otvorených tabuliach možno vidieť obrazy: Zvestovanie Pána, Narodenie Pána, Klaňanie sa troch kráľov, Smrť Panny Márie a na zatvorených tabuliach sú zobrazené z ľavej strany sv. Barbora, sv. Apolónia, sv. Dorota, sv. Agnesa a z pravej strany sv. Lucia, sv. Katarína, sv. Uršuľa a sv. Margita. Na predele je maľba Corpus domini. Obraz na podstavci oltára znázorňuje Vzkrieseného Krista a po jeho stranách sú Panny Mária a sv. Ján, evanjelista. V tejto kaplnke sú dva erby, mramorový vínovočervený erb Jána Dežöfiho a erb rodu Dežöfiovcov. Na ľavej strane kaplnky stojí pomník v tvare tumby zo zvolenského červeného mramoru z roku 1649, ktorý dala postaviť manželka Štefana Dežöfiho, Katarína Darholzová z Fintíc, ako dôkaz manželskej lásky. Nachádza sa tu aj náhrobný pomník Tomáša Tarcaia zhotovený z ostrihomského mramoru v roku 1493 a pomník vnučky Kataríny Darholzovej z červeného pieskovca. 

V severnej kaplnke sv. Kríža je umiestnený oltár, v skrini ktorého je pieta - mŕtvy Kristus v lone Panny Márie. Drevorezba pochádza z druhej polovice 14. storočia a patrí medzi najstaršie pamiatky vôbec. Do podstavca oltára bol v období rokov 1851 - 55 zapracovaný Boží hrob - plastika tela Krista uložená v hrobe. V kaplnke vpravo pri vstupe je umiestnený pomník z čierneho mramoru, ktorý dal svojim rodičom, Štefanovi Dežöfimu a Kláre Šemšeiovej/Semseyovej, postaviť syn Štefan. Hornú časť vypĺňa erb rodiny Dežöfiovcov a erb rodiny Šemšeiovcov/Semseyovcov. Veľmi pekným je štuk na strope kaplnky, kde sú vyobrazení štyria evanjelisti - Marek, Matúš, Lukáš a Ján, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom. 

Exteriér kostola 

Pod kostolom sú dve krypty - rodinné hrobky Dežöfiovcov, jedna je pod svätyňou a druhá pod kaplnkou sv. Kríža. Obruby kostolných brán sú prácou majstra Vincenta z Raguzy. 

Kostol je obkolesený zeleňou - malým parkom so starobylou lipou. Na kostolnom nádvorí je umiestnená socha sv. Júdu a sv. Floriána.

 

Kostol sv. Márie Magdalény

Z histórie 

Barokový Kostol sv. Márie Magdalény dala postaviť v roku 1758 Klára Širmaiová/Szirmayová. Nachádza sa pri vstupe do mesta Lipany od Prešova v časti mesta nazývanej Petrovenec. 

V roku 1984 bol zrekonštruovaný exteriér aj interiér kostola nasledovne: kostol bol zvonka nanovo omietnutý, bol pristavený vchod, natretá plechová strecha, položená dlažba. Miestny rezbár Jozef Kuchár zreštauroval oltár sv. Márie Magdalény a veriaci postavili ambonu a pevný oltár obrátený k ľudu. Tieto práce boli urobené pod vedením Ing. arch. Mariána Sitarčíka z Prešova. V roku 1986 bola postavená moderná zvonica. 

Interiér kostola 

Hlavný oltár sv. Márie Magdalény predstavuje ambitový typ oltárnej architektúry vrcholného baroka s bohatou úponkovou výzdobou z roku 1758. Dominujúcim je reliéf Márie Magdalény z tirolskej školy, po jej stranách sú umiestnené plastiky sv. Michala a Rafaela, archanjela. V nadstavci je maľba Najsvätejšej Trojice a dve puttá. Bohostánok a predela sú bohato zdobené. Pod Bohostánkom je umiestnený erb rodiny Širmaiovcov. V interiéri sa nachádzajú dva obrazy - olej na plátne - jeden znázorňuje sv. Juraja a pochádza z 18. storočia, druhý znázorňuje sv. Jána Nepomuckého, pochádza z roku 1845 a jeho autorom je ľudový maliar Matej Babicza. V sakristii kostola je umiestnený pôvodný obraz Márie Magdalény, olej na pláne, pochádzajúci pravdepodobne z rovnakého obdobia ako samotný oltár.

 

 

Kaplnka Premenenia Pána

Z histórie

Kaplnka Premenenia Pána sa nachádza na starom cintoríne v centre mesta. Samotnému založeniu kaplnky predchádzala potreba založenia nového cintorína a živá viera miestnych veriacich. Od roku 1775 bola vo farnosti vzdávaná osobitná úcta utrpeniu Pána, neskôr veriaci vzdávali osobitnú úctu Premeneniu Krista Pána. Tento smer badáme aj na začiatku 20. storočia, kedy na kamennej tabuli pri krypte pod kaplnkou nachádzame výraz: Feltámadunk! voľne preložené: Raz vstaneme! alebo Raz budeme vzkriesení! Ďalšia vec, ktorá mohla ovplyvniť stavbu s dôrazom na Premenenie Pána, bola epidémia cholery, ktorá zúrila v Uhorsku v období rokov  1830 – 1831. Mesto zachvátila v roku 1831, kedy jej podľahlo 102 obyvateľov. Vtedy to mohla byť tak desatina obyvateľstva. Zároveň tu boli podmienky na stavbu sakrálnej stavby. Obyvatelia sa v tomto období vykúpili z poddanstva, mohli slobodne užívať pôdu a mesto mohlo slobodne spravovať objekty „posvätného“ charakteru.

Kostolík dal postaviť istý obyvateľ mesta Andrej Leško v roku 1837. Osobnosť samotného zakladateľa je nám nateraz zastretá tajomstvom. Vieme, že v roku 1811 bol richtárom Andrej Leško, v roku 1812 iný Andrej Leško bol vysvätený za kňaza. Inú zmienku o vplyve rodiny Leškovej nachádzame v roku 1837, kedy jedným z obecných senátorov je Imrich Leško. V roku 1869 nachádzame v cirkevnej matrike záznam o založení cirkevno-školskej rady, ktorej patrónom je Andrej Leško. V premenách času bolo nevyhnutné venovať sa obnove kostolíka. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1937 na 100. výročie založenia dnešnej kaplnky. V roku 1986 veriaci urobili nasledovné opravy: výmena vonkajšej omietky, osadenie dažďových žľabov a zvodov, položenie dlažby v kaplnke, vybielenie, výmena plechu na predsieni, prefarbenie plechu na streche a osadenie medenej plechovej strechy na vežičke. V roku 2018 urobila farnosť v spolupráci s mestom nasledovné opravy: očistenie a vymaľovanie vonkajšej fasády, vymaľovanie troch striech (hlavná loď, presbytérium a vstup), vymaľovanie dažďových zvodov, výmenu drevených roliet vo zvonici.

Sviatok Premenenia Pána dňa 6. augusta bol v minulosti slávený ako „malý lipiansky odpust“. Z rodiny zakladateľa pochádzajúci košický kanonik Štefan Leško osobne zvykol celebrovať omšu v tento deň vo „fameliarnim koscilku“. Tradícia slávenia sviatku Premenenia Pána dňa 6. augusta na starom mestskom cintoríne pretrváva dodnes.

Interiér kaplnky

Kaplnka je zariadená veľmi jednoducho a skromne. Pôvodná stavba pozostávala len z hlavnej lode a presbytéria. V súčasnosti to vidíme podľa celku stavby. Predvstup do kaplnky a predvstup do krypty sú pribudované stavby v neskoršom období. Vstupu do kaplnky predchádza tzv. „babinec“, v ňom je po oboch stranách umiestnená vstavaná lavica s malým okrúhlym svetlíkom. Na vstupnom kamennom portáli je vytesaný text: „Sanctae & salubris est cogitatio pro defunctis exorare. Machab: c: 12, v: 46. Andreas Lesko Funda vit. 1837“ čo v preklade znamená: „Svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za zosnulých. Kniha Machabejcov: kapitola 12, verš 46. Založil Andrej Leško v roku 1837.“ Druhá Kniha Machabejcov, kapitola 12, verš 46 hovorí: „Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.“ Nasleduje hlavná loď a presbytérium. Po vstupe do hlavnej lode vľavo je umiestnená svätenička a vpravo bolo pôvodne umiestnené lano na rozozvučanie zvonov. To bolo v období I. svetovej vojny, kedy rekvirovali zvony na vojenské účely, odrezané a otvor k zvonom zamurovaný. Tým sa docielilo zachovanie pôvodných zvonov do súčasnosti. V lodi sa nachádzajú dve okná z východnej a západnej strany. Oltár Premenenia Pána predstavuje ambitový typ oltárnej architektúry doznievajúceho baroka a nastupujúceho rokoka s jednoduchou úponkovou výzdobou. Dátovanie výroby sa nezachovalo. Dominantnou je maľba výjavu Premenenia Pána. Nad maľbou je umiestnená plastika Trojice – Božie oko. Pod maľbou je umiestnený Bohostánok. Do presbytéria preniká denné svetlo od severu cez okrúhly svetlík.

Krypta

Z východnej strany kaplnky je vstup do podzemia, kde sa nachádza krypta rodiny Leškovej, zakladateľa kaplnky. Pôvodne do nej viedlo schodisko a krypta bola uzatvorená železnou bránou. Po oboch stranách vstupu boli vyvedené úzke kamenné vetracie otvory. Pravdepodobne okolo roku 1900 tu z praktických dôvodov bolo pribudované prestrešenie, ktoré zároveň prekrylo obe vetracie šachty. Vetranie sa zabezpečilo kovanou bránkou na predvstupe. Pri vstupe do krypty vľavo je kamenná tabuľa s textom: „Feltámadunk! Lesskó András szűl: 1838 szept. 6, megh: 1903 juli 7 szeretetből emelték: Lesskó István kassai prépost-kanonok testvére neje Julia es István, Mariska, Imre, Sándor, András, Stefánia gyermekei. O.V.F.N.” čo v preklade znamená: „Raz vstaneme! Andrej Leško nar. 6. septembra 1838, zomrel 7. júla 1903, z lásky postavili Štefan Leško, košický kanonik, brat, manželka Júlia a deti Štefan, Mariška, Imrich, Alexander, Andrej a Štefánia. Svetlo večné nech mu svieti.“ Klenba v krypte je postavená z ukladaného kameňa do oblúka, ktorý vo svojej najvyššej polohe prevyšuje 2,5 metra. Tento typ možno ešte aj dnes (r. 2018) vidieť na veľkorysých pivniciach v neďalekej Lúčke či vo vzdialenejšej Brezovici. Oproti vstupu je v stene tretia vetracia šachta, ktorá plní svoj účel dodnes. Podlaha je prírodná z udupanej zeminy. Na nej sú položené drevené brvná a na nich uložené rakvy. V krypte je uložených 10 rakiev, 7 drevených a 3 plechové. Do vnútra plechových rakiev sú vložené cínové rakvy, ďalšia cínová rakva sa nachádza v jednej z drevených rakiev. Stav väčšiny rakiev je v dobrom stave, dve drevené rakvy sú v biednom stave a ďalšie tri sa začínajú rozpadať. Jedna z rakiev, ktorá je v zlom stave, je rakva nesúca meno Júlie Leškovej, rod. Višňovskej, ktorej lebka a niektoré kostrové pozostatky sú mimo drevenej rakvy. Ide o manželku Andreja Leška a švagrinú kanonika Štefana Leška. Z dobových zápisov sa dozvedáme, že v temnote krypty odpočívajú: Andrej Leško, dopravný komisár (brat kanonika Štefana Leška), v roku 1912 po jeho boku spočinula manželka Júlia. Ďalšou pochovanou v krypte je Mária Miková, rod. Lešková, manželka organistu, riaditeľa školy a zastupujúceho školského inšpektora Imricha Mika. Jej telo uložili do podzemia 16. marca 1914. Dobové noviny Naša Zastava zo dňa 29.3.1914 priniesli o jej pohrebe túto správu: „Impozantňe krasni pohrib usporadaľi u Boha zosnulej paňej Mikó Imreho, zastupneho školdozorca rodz. Lesskó Mariski dňa 16-eho marca popoladňu o 3-ej hodziňe v Hétháršu. Ňeviditeľne množstvo čekalo na štacione a na uľici prichod truni. Jak vlak na štacion vbehol, začaľi dzvoni hučic a vislanci verchnosci odebraľi trunu a pri hučeňu dzvonoch zarmucena fameľia zos privodom preveľikeho množstva, pri provadzeňu Mikó Vilmos mihaľanskeho pľebana pohnul še smutečni pochod na koscelni dvor, kdze i pohrib odstal. Školske dzeci pod zastavu še zjaveľi na pohrebe a dzivčata z repetalnej školi ňesľi ňepočitne buketi zos živich kvitkoch a vence. Pohrib Brűhl Menyhért prepošt-főešpereš končel pod infulu pri assistencii Mikó Vilmos pľebana a Szedlák Béla kaplana. Po skončeňu žalostnich ceremonioch otvorela še fameľiarna kripta, žebi do svojej cemnosci na večni odpočinek prijala najverňejšu manželku a najľepšu matku.“ Pri tomto pohrebe badáme doznievajúcu módu, ktorou sa líšili pohreby strednej triedy podľa vzoru španielskych ceremoniálov. V krypte je uložená aj Júlia Sedláková, ktorej matka bola rodená Lešková. (Dátum je však uvedený nesprávne, lebo sa narodila v roku 1862, nie ako je uvedené na kríži 1860 a zomrela v roku 1960, teda v požehnanom veku 98 rokov, nie 100.)

Zvonica

Vo veži kaplnky sa nachádzajú dva pôvodné zvony: jeden má vo vrchnej časti odliaty nápis FUSA EPERIESSINI 1839. a je na ňom vyobrazená postava sv. Jána Nepomuckého. Text znamená: „Odliaty v Prešove v roku 1839“. Zvon má priemer 30 cm a je jednoducho zdobený vo vrchnej časti, kde je umiestnený text. Druhý má vo vrchnej časti nápis FUDIT PAULUS SCHMITZ EPERIESSINI 1837., v strede zvona je vyobrazený sv. Ján Nepomucký, v dolnej časti zvona je text: ANDREAS LESKO PROPRIIS SUMPTIBUS CURAVIT 1837, čo môžeme voľne preložiť ako: „Odliaty Pavlom Šmitom v Prešove v roku 1837. Andrej Leško zabezpečil na vlastné náklady v roku 1837“. Zvon má priemer 40 cm a celý je nádherne zdobený. Srdce zvona je upevnené na koženej pracke.

Exteriér kaplnky

Kaplnka je srdcom starého cintorína. V jej okolí sú hroby kňazov pôsobiacich v meste Lipany Melichara Brűhla a Jána Kostrába, hroby zemepánov Dessewffy de Csernek - Marcela, jeho ženy Irmy Úsz a ich syna Sándora, kňaza. Ďalej tu nájdete hrob Jozefa Mika, riaditeľa štátnej ľudovej školy a organistu, a Jána Kurucza, lipianskeho učiteľa. Do kaplnky sa vstupuje drevenými dvojkrídlovými dverami, fasáda je natretá bielou farbou, strechy sú plechové natreté hnedou farbou, z východnej expozície je vstup do krypty, zo západnej expozície je pri zemi vidieť vetraciu mriežku krypty. Zo severnej strany je vo výške nenápadný vstup v tvare obdĺžnika do podkrovia a zvonice. Nad vstupom do kostola je osadený malý železný kríž. Vežička – zvonica kaplnky je osadená nad vstupom do hlavnej lode, má štvorcový tvar, v nej sú uložené dva zvony, priezory zvonice sú na východnú a južnú stranu. Na severnej a západnej strane je stena zvonice bez priezoru. Oplechovanie zvonice je pôvodné. Na vrchu špicatej veže je umiestnený druhý kríž. Tretí kríž zdobí strechu nad presbytériom.

 

Spracovala: Katarína Dulinová, kronikárka

Odborná spolupráca: ThLic. Daniel Boleš a Ing. Adrián Harčár

Jazyková úprava: PhDr. Viera Urdová

V Lipanoch 21.08.2018

Zdroje:

Lipany – obecná kniha 1806 - 1852

Matrika rímsko-katolíckej cirkvi (Cirkevná matrika) 1843 – 1852

Rodná matrika 1789 – 1838

Almanach 1886

Úmrtná matrika 1907 - 1922

Úmrtná matrika Lipany I. zväzok 1950 - 1965

Naša Zastava 1908 – 1918

II. Kniha Machabejcov

Mesto Lipany (1312 – 2000)

Katalóg košickej arcidiecézy

Dejiny Košického arcibiskupstva VI. Košické presbytérium (1804 – 2006)

www.lexikon.katolikus.hu

Kaplnka sv. Mikuláša z Flüe

Z histórie 

Kaplnka sv. Mikuláša z Flüe tvorí neoddeliteľnú súčasť Domu pokojnej staroby, ktorý sa nachádza pri vstupe do mesta Lipany od Starej Ľubovne vpravo. Výstavbe Domu pokojnej staroby a kaplnky zasvätenej patrónovi Švajčiarska predchádzali nasledovné skutočnosti. Výstavba budovy pôvodne plánovanej materskej školy bola pre jej neaktuálnosť pozastavená. Mestské zastupiteľstvo v Lipanoch v roku 1992 svojím rozhodnutím zmenilo účel stavby na charitný dom pre starších a opustených ľudí z mesta a blízkeho regiónu. Začala sa spolupráca s Arcidiecéznou charitou Košice. V roku 1995 sa stretli toryský dekan a zároveň lipiansky farár, otec Kamil Jankech, s farárom farnosti Aesch-Birmensdorf-Uitikon, otcom Hubertom Zimmermanom zo Švajčiarska. Následne vznikol vo švajčiarskej farnosti "Lipany tím", ktorý organizuje pomoc pre Lipany a na samostatný účet mesta začína prichádzať pravidelná finančná pomoc. Spoločné úsilie samosprávy, cirkvi a darcov prinieslo ovocie, keď dňa 5.4.1998 bola otvorená 1.časť domu pre prvých 20 klientov. Počas návštevy početnej skupiny Lipancov vo Švajčiarsku v júli 1998 sa v tom čase neznáma darkyňa, Jeanine Hostettlerová, rozhodla poskytnúť dar vo výške 10 mil. Sk s podmienkou ukončenia stavby do jedného roka. Dňa 15.8.1999 sa konala posviacka Domu pokojnej staroby a Kaplnky sv. Mikuláša z Flüe. 

Interiér kaplnky 

Kaplnka je zariadená veľmi jednoducho a má kapacitu približne 100 ľudí. V kaplnke sú umiestnené dve drevené plastiky: socha sv. Mikuláša z Flüe, ktorá je dielom Ladislava Repku z Rajca a socha Panny Márie s Ježišom v náručí. Na stene v sakristii je zavesený obraz na plátne znázorňujúci otčenáš sv. Mikuláša. 

Exteriér kaplnky 

Budovu Domu pokojnej staroby s kaplnkou obkolesuje park, v ktorom je umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého a Lurdská jaskyňa.

 

Zdroje: 

Dejiny Lipian od praveku po I. svetovú vojnu, autor Mgr. Peter Sedlák 

Pamiatky - hnuteľné - Východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch, autor Alexander Frický 

Mesto Lipany (1312 - 2000), autor ThLic. Daniel Boleš 

Lipany v horizonte času, autor Ing. Ján Turlík 

Mestská kronika, I., II. a III. zväzok 

Mikuláš z Flüe, autor Jozef Nárožný 

Spracovala: Katarína Dulinová 

 

Aktuality a oznamy
Beseda s Jozefom Banášom
Beseda s Jozefom Banášom

vložené: 06.11.2018
Šach - November
Šach - November

vložené: 02.11.2018
Výstava v galérii
Výstava v galérii

vložené: 01.10.2018
Výstava - NAJ METLA
Výstava - NAJ METLA

vložené: 01.10.2018
Kalendárium 2018

vložené: 23.01.2018
Počasie v Lipanoch

Počasie Zamračené
Teplota: -1.40°C
vietor: 4km/h, vlhkosť: 99%
tlak: 1016kPa