Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Tarczay

Rikolf II. z Kamenice mal dvanástich synov: Štefana, Rikolfa, Mikuláša, Jakuba, Gregora, Vavrinca, Dominika, Petra, Jána, Klementa, Henricha a Ladislava. Spomedzi nich Henrich a Ján i ich potomkovia nosili prímenie Kamenický (Tarköi) a potomkovia Klementa Toryský (Tarczay). Šľachtici z Kamenice už mali svoje meno v Šariši, no popri nich sa začali postupne do popredia v nasledujúcom storočí (15.) dostávať aj šľachtici z Torysy, potomkovia Klementa Toryského. 

V roku 1427 sa spomínajú ako vlastníci Lipian vnuci Rikolfa II. Kamenického, syna Rykolfa zo Spiša. Henrichov syn Ladislav a Jánov syn Ján, ktorý zrejme kvôli svojim výnimočným zubom dostal prímenie Fogas (Zubatý). Jeho otec Ján nosil prímenie Rikolfi čiže Ján (syn) Rikolfa II. Kamenického a takisto aj jeho syn. Tretím vlastníkom Lipian bol Bartolomej, potomok Klementa z Torysy.

V roku 1465 Žigmund, vnuk spomínaného Jána Fogasa, sa postavil proti uvedeniu do vlastníctva podielov Jána Rikolfa Fogasa (ml.), ktorý bol synom Jána Rikolfa Fogasa z Kamenice. Tie po jeho smrti chcel zaujať z titulu zálohu Ladislav, šľachtic zo Šemše. Neskôr v roku 1473 Žigmundová manželka Katarína ohľadom celého podielu Jána Rikolfa, zvaného Fogas, v Lipanoch žiadala Jána a Vilhelma zo Šemše o vydanie zálohovacích listín tejto časti. Dôvodom bola tá skutočnosť, že tento podiel šľachtici zo Šemše medzitým dali do zálohu Kataríne.

V roku 1470, v utorok po sviatku Zjavenia Pána, predstúpili pred kráľa Mateja ten istý Žigmund, vnuk Jána Rikolfa nazývaného Fogas, Tomáš, vnuk Jána, ktorý bol synom Klementa Toryského, Rikolf, vnuk Henricha Kamenického, Ladislav, ktorý bol tiež vnukom Jána Fogasa a iný Ladislav i bratia Andrej a Juraj, vnuci Jána, syna Ladislava z Kamenice. Za cenné služby, ktoré preukázali Uhorskej korune, ich kráľ potvrdil v právoplatnom užívaní dvadsiatich šiestich majetkov na Šariši, z ktorých možno spomenúť Kamenicu a hrad, Lipany, Červenicu, Jakubovu Voľu, Iačov, Vysokú, Torysu, Kyjov, Ľubotín, Lúčku a iné.

Tu možno bližšie spomenúť Tomáša Tarczaya, čiže Toryského, syna Petra z Torysy (vnuk Klementa Toryského), ktorý bol zemepánom mesta Lipany. Tomáš v detstve osirel. Jeho starší brat Mikuláš prevzal zodpovednosť i starosť o rodinu.

Nová etapa Tomášovho života nastala po nastúpení Mateja (1458 – 1490) na uhorský trón. Ako kráľov dvoran sa zúčastnil obliehania mesta Hradište na Morave v roku 1468. Tu sa v boji vyznamenal, čo potvrdzujú aj dva listy napísane pod múrmi mesta v deň sv. Jakuba. Prvým listom kráľ prikázal mestám Košice, Levoča, Prešov, Bardejov, aby sa neopovážili bojovať o majetky Tomáša, ktorý je v tábore ako kráľov dvoran, či ich poškodzovať. Druhým mu kráľ nanovo daroval tretinu Kamenického hradu a k nemu patriace majetky a potvrdil ho ako vlastníka.

Tomášovým dedičom (zomrel v roku 1490, pochovaný je v kostole sv. Martina v Lipanoch) sa stal jeho syn Mikuláš a teda aj zemepánom mesta Lipany. V roku 1510 sa stal komorníkom a v roku 1519 vrchným komorníkom kráľa Vladislava II. Padol v roku 1526 v bitke pri Moháči ako veliteľ jazdectva.