Kronika Lipian Prečítať

O lipianskej kronike a kronikároch

Vedenie kroniky patrí k povinnostiam obcí a miest. Túto povinnosť spravidla ukladal nejaký úradný predpis (zákon, výnos, nariadenie...). V súčasnosti takouto normou je zákon SNR č.369/1990 zb. o obecnom zriadení. No už z roku 1920 je známy zákon č.80 o obecných pamätných knihách, neskôr výnos Ministerstva školstva a národnej osvety č. 19746 z 23. marca 1933, ktorý požadoval založiť kroniku (pamätnú knihu) v každej obci na Slovensku. Z novšieho obdobia sú známe smernice o vedení kroník, ktoré vydalo Povereníctvo kultúry 20. októbra 1950 či smernice toho istého povereníctva č.32367/1955 – 0 – II/1 zbierky inštrukcií pre výkonné orgány národných výborov. Súčasná kronika mesta Lipany, najmä jej druhý a tretí zväzok, je vedená podľa citovaného zákona o obecnom zriadení. Od roku 1997 podľa metodickej príručky pre kronikárov (autor Ladislav Jasenák, v roku 1995 vydala Slovenská muzeálna spoločnosť v Martine),  od roku 2015 podľa metodickej príručky pre obecných a školských kronikárov (autorka Mgr. Agáta Krupová, v roku 2013 vydalo Regionálne vzdelávacie centrum v Prešove) a od roku 2019 podľa inovovanej metodickej príručky pre kronikárov (autori Mgr. Agáta Krupová, Mgr. Vladimír Pirošík a Mgr. Ľubica Kováčová)

Prvou písomne doloženou kronikou Lipian je archívny materiál Štátneho archívu v Prešove „Lipany – obecná kniha (1646 – 1795 a 1806 – 1852)“, ktorý pozostáva z dvoch kníh (zošitov). Ako študijný prameň ju spomína autor publikácie o Lipanoch (ThLic. Daniel Boleš: Mesto Lipany (1312 – 2000), vydalo vydavateľstvo Michala Vaška v Prešove v roku 2002, pozri kapitolu Obdobie od revolúcie do vzniku I. Československej republiky, podkapitolu Hospodársky a spoločenský vývoj mesta, s. 92, 93). Podľa autora „obecná kniha je od roku 1790 písaná šarišským nárečím, ktoré v meste má typickú formu, pretože v slovách sa nepíše ch, ale všade h“ a ako príklad toho uvádza citát „... kde sa má rozumet spital predni a tri hiže za spitalom ...“. Do spomínaného roku sa „obecná kniha“ písala po nemecky. Reštaurovanú elektronickú verziu kroník dostalo mesto od Štátneho archívu v Prešove do vlastníctva v októbri 2017. Originály zreštaurovaných kroník sa naďalej uchovávajú v Štátnom archíve v Prešove avšak ich elektronická verzia sa uchováva na Mestskom úrade v Lipanoch.

Kňazi mali povinnosť popri cirkevných záznamoch zapisovať do cirkevných kroník najvýznamnejšie udalosti zo života mesta a jeho občanov. Podkapitolu Zo života mestečka v rokoch 1850 – 1918 (s. 94) autor začína takto: „Koncom zimy, vo februári roku 1850, sa stal lipianskym farárom Jozef Gurkay. Tento kňaz podchytil vo svojich kronikárskych záznamoch život mestečka v 2. pol. 19. storočia.“ A ako odkaz pod číslom 128 dodáva: „Dekrétom z 29. októbra 1851 bolo nariadené, aby v matrikách sa viedli záznamy, čo sa v ktorých rokoch udialo v dedine či v meste.“

Ďalším písomne zachovalým zdrojom kronikárskych zaujímavostí je „Značna kňiha Jána Kurutz učitela Ľipjanskeho od roku 1850“. Už z názvu je zjavné, že sa jedná o poznámkovú knihu učiteľa „mescickej“ školy, pochádzajúceho z Lipian (narodil sa tu 24. júna 1830 v rodine Andreja Kurutza a Anny, rodenej Štroncerovej a ako učiteľ pôsobil v rokoch 1851 – 1893). „Značna kňiha“ má svojský obsah a jazyk, je to vlastne spojenie rodinnej, školskej, farskej i obecnej kroniky s rôznymi gazdovskými a včelárskymi radami či návodmi a meteorologickými pozorovaniami. Uchováva sa v Štátnom archíve v Prešove.

Knihou plnou zaujímavostí o dianí v meste, rokovaní obecného zboru, prijatých uzneseniach ako aj krátkych a výstižných kronikárskych poznámok richtára je Obecná kniha od roku 1868 do roku 1927. Je to jedna veľká hrubá kniha viazaná v koži uchovávaná v Štátnom archíve v Prešove. Veľmi pekne zachytáva dobový jazyk a richtár veľmi jednoducho a výstižne zaznamenáva dianie v meste ako napr.: „1895 Tretuare Se Začali robic prik Varosa atak Se Skončili i Skanalami 1896ho“, „1896 Skolka Sevihradzela na Hiji presadzeni Stromoh“, „Skola Ovoda Se virihtoval v 1898. Za virihtovaňe Majtner Istvanovi 264 of te Sevidalo Zregalnih peňezoh“ alebo „1898 Seskoňcelo Čiscene Lesa Mihalki“.

V roku 1933, uznesením č. 23/1933 zast., lipianske obecné zastupiteľstvo zavádza obecnú pamätnú knihu (kroniku), určuje kronikára a volí „letopiseckú“ komisiu. Ako kronikár bol určený Anton Jančáry, učiteľ štátnej ľudovej školy a za člena komisie bol zvolený dp. Jozef Zlatohlavý, farár, a Štefan Miko, člen obecného zastupiteľstva. V septembri 1937 obecné zastupiteľstvo volí nového kronikára. Po preložení učiteľa A. Jančáryho do Košíc vedením kroniky bol poverený Anton Reištetter, učiteľ štátnej meštianskej školy. Kronika z tohto obdobia (vlastne až do konca roka 1944) sa nezachovala, preto nie je možné zdokumentovať, či sa viedla priebežne alebo aký bol jej obsah a forma.

Prvý zväzok súčasnej kroniky od roku 1955 (so spätnou platnosťou od roku 1944) začal viesť Viliam Hrehorčák, učiteľ, ktorý ako pedagóg pôsobil na stredných a základných školách v Lipanoch, Sabinove a Brezovici. V jej písaní ďalej pokračovali: Andrej Hardoň, učiteľ základnej školy od roku 1960, PhDr. Karol Džupa, riaditeľ strednej všeobecnovzdelávacej školy (SVŠ) od roku 1962, od roku 1965 Andrej Hardoň, od roku 1987 Mgr. Rudolf Bucko, riaditeľ ZŠ Komenského 14 a od roku 2015 Katarína Dulinová, pracovníčka sekretariátu mestského úradu.

Od roku 1997 kronika mesta Lipany má tieto pravidelné kapitoly (podľa príručky Ladislava Jasenáka, str. 12 – 19):

           Úvod (hlavné udalosti roka)

1. Samospráva mesta
2. Štátna správa
3. Významné udalosti a návštevy
4. Činnosť podnikov
5. Výstavba mesta
6. Školstvo
7. Kultúra
8. Cirkevný život
9. Telovýchova a šport
10. Obyvateľstvo
11. Počasie a jeho osobitosti
12. Mimoriadne udalosti

            Na záver (zamyslenie primátora mesta nad výsledkami roka v meste). Nepravidelnými kapitolami sú tematické zápisy. V ostatných rokoch boli tieto:

• 1997:Dokumentácia ústnej ľudovej slovesnosti v Lipanoch (II. zväzok)
• 2000: Letopočty a udalosti Lipian – chronologické zoradenie najvýznamnejších okamihov v živote mesta Lipany od prvej písomnej zmienky (1312) do konca 20. storočia (II. zväzok)
• 2001: O lipianskej kronike a o kronikároch (II. zväzok)
• 2005: Osobnosť Lipian: Prof. PhDr. František Miko, DrSc., (profil lipianskeho rodáka vysokoškolského pedagóga, jazykovedca a literárneho vedca) – (III. zväzok)
• 2013: O živote židovských občanov v Lipanoch (III. zväzok)
• 2018: Rekonštrukcia udalostí mestečka Lipany z obdobia rokov pred I. svetovou vojnou a počas vojny

Nová kniha kroniky mesta Lipany bola vyhotovená podľa odporúčaní Príručky pre kronikárov (bližšie pozri str. 9 – 10) a je vedená od roku 2002. V roku 2015 došlo k zmene v názve a obsahovej náplni kapitoly II. z pôvodného Štátna správa na Región horná Torysa.

Novodobá kronika písaná kronikárom Mgr. Rudolfom Buckom získala dve ocenenia. V roku 2000 sa umiestnila na 2. mieste v súťaži kroník východoslovenského regiónu Čorbove Hanušovce. Súťaž organizuje Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou (okres Vranov nad Topľou) na počesť Andreja Čorbu evanjelického kňaza a kronikára Hanušoviec. Predmetom súťaže bol kronikársky zápis za rok 1997 a tzv. tematický zápis „Dokumentácia ústnej ľudovej slovesnosti v Lipanoch“. Neskôr mesto zareagovalo na vyhlásený 6. ročník celoslovenskej súťaže Slovenská kronika 2009, kde sa prihlásilo s kronikárskym zápisom roka 2007. Vyhlasovateľom súťaže bola Národná osveta s garanciou Národného osvetového centra a spoluúčasťou ďalších kultúrnych inštitúcií Slovenska. Kronika mesta Lipany tam bola ocenená 1. miestom v kategórii „mesto, mestská časť.“ Súčasťou ocenenia bola zlatá medaila a osvedčenie o ocenení. Kronikár dostal vecné ceny a originál výtvarného diela za dlhoročný podiel na rozvoji kronikárstva.

25. mája 2018 vstúpilo do platnosti nové nariadenie Európskej únie o GDPR o nových povinnostiach ochrany osobných údajov. Na základe toho nemôžu byť v kronike určenej na zverejnenie osobné údaje o osobách, ktoré nesúhlasia s ich zverejnením.