Ďakujeme Ti, Gabika!
Ako riaditeľka končí, kultúre ostáva verná.
Gabriela Pintérová
„Na školu v 80-tych rokoch nastúpili bývalí žiaci školy: Mária Ondrejová, Jozef Lazorík, Gabriela Pintérová, Klára Jančáryová.“ To je citácia zápisu histórie Základnej umeleckej školy v Lipanoch. Medzi nimi je meno Gabriela Pintérová - učiteľka hry na klavír, zbormajsterka, neskôr dlhoročná zástupkyňa riaditeľa a riaditeľka Základnej umeleckej školy v Lipanoch. V týchto dňoch uzatvára jednu etapu a štafetu v podobe riaditeľskej stoličky odovzdáva novému riaditeľovi. Poznáme ju ako človeka, ktorý zanechal svoj rukopis na rozvoji kultúry v Lipanoch, a to bol dôvod na rozhovor.
Ako vidím, pomaly balíte svoje veci v riaditeľni, ale aký bol váš prvý deň v ZUŠ-ke?
„Mala som sedem rokov a dá sa povedať, že odvtedy som v lipianskej ZUŠ-ke nonstop. Bol to dnes už môj naplnený, sen – venovať sa hudbe. Bola som žiačkou v ZUŠ-ke, neskôr žiačkou konzervatória, v posledných ročníkoch štúdia externou učiteľkou. Po jeho ukončení som tu stále. Je to moja alma mater, kde som začala svoju cestu a končím ju vo funkcii riaditeľky. Avšak neodchádzam úplne. Chcem sem prísť s radosťou trocha si užiť prácu, s čistou hlavou ísť domov a znova prísť medzi naše deti.“
Aký rukopis a podpis zanechávate v základnej umeleckej škole? Kam sa škola posunula a kde je dnes?
„Dnes je ZUŠ-ka vo veľmi dobrom stave, dovolím si tvrdiť. Dnes máme stabilné priestory, ktoré nám aj vďaka veľkému záujmu detí už kapacitne nepostačujú. V tom nám pomáhajú aj školy v meste. Všetci riaditelia ZUŠ sme vyšli z tejto školy, mali sme a máme k nej vrúcny vzťah. To je jeden z predpokladov kontinuálneho rozvoja. Ja som predovšetkým hrdá na celú našu dolinu, pretože je čarovná. Vždy som túžila žiť vo veľkom meste a venovať sa kultúre – ísť do divadla, na balet, koncert..., ale my sme priniesli kultúru do Lipian. Začala som robiť Lipiansku hudobnú jar – to je moja z jedných srdcoviek. Dnes vzdelávame nielen žiakov, ale aj našich poslucháčov prostredníctvom množstva koncertov. Som veľmi vďačná, že som tu v Lipanoch a rovnako som vďačná aj za našich žiakov, ktorí tu vyrástli a po štúdiu sa vracajú a sú súčasťou nášho kolektívu ZUŠ-ky. Som hrdá na náš zbor Septemthillis, ktorý som viedla 30 rokov. Teraz vediem ženský komorný zbor Saria Silvis, ktorý je zložený z bývalých členiek detského speváckeho zboru Septemthillis. Ja už tak mienim zomrieť so zborom – smiech.“
Poznáme vás ako akčného človeka, plného elánu a skúseného hudobného odborníka. Aké sú vaše plány, čomu sa budete venovať. Predpokladám, že hudbu nezavesíte na klinec. Niečo ste už načrtli.
„Ostávam učiť dva dni mojich pár žiakov a niekoľko nových prváčikov. Ďalej vediem spomínaný ženský zbor, ktorý už síce nepatrí pod ZUŠ-ku, ale stretávame sa v priestoroch jej koncertnej sály. Hudba ma bude sprevádzať aj ďalej mojím životom. A plánujem pripraviť knihu, pretože tých 30 rokov je veľký kus života. Prežila som so svojím zborom veľmi veľa nezabudnuteľných a úžasných chvíľ, ktoré boli plné príbehov, zážitkov, cestovania a dá sa povedať generácií jeho členov. Aj moje deti chodili do zboru Septemthillis. Teda prežila som s ním neskutočne veľa. Chcem to položiť na papier. Verím, že sa mi to podarí.“
(rich)