Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

O našom námestí v minulosti

Dnes sú v našich mestách a dedinách asfaltové chodníky, verejná kanalizácia a verejné osvetlenie samozrejmosťou. Tak je to i v našom meste. Keď sa pohybujeme u nás po námestí, nepríde nikomu na myseľ uvažovať, ako to tu vyzeralo pred 60 - 70 rokmi. Mladí ľudia to ani nemôžu vedieť, lebo oni poznajú len dnešnú situáciu. Iste ich však bude zaujímať, ako to tu vyzeralo v spomenutých rokoch.

Na oboch stranách námestia boli kamenné chodníky. Boli vyložené z väčších plochých kameňov rôznej veľkosti. Chodníky boli široké asi 1,5 metra. Hneď vedľa chodníkov bol tzv. kanál, vybudovaný z menších okrúhlych kameňov, široký asi 60 cm. Slúžil na odvádzanie dažďovej vody. Jeden z nich ústil do Kameničanky, druhý do potoka, pretekajúceho prostriedkom námestia.

Cez celé námestie tiekol malý potok, ktorého koryto bolo umelo vybudované z kameňov, z akých bol vyložený kanál okolo chodníkov. Voda doň tiekla z Kameničanky a vlievala sa na konci námestia do tzv. mlynského jarku.

Pred mnohými domami vedľa kanála boli vysadené agáty, ktoré sa každoročne orezávali, takže mali pre tento pravidelný zásah vo výške koruny "hrby". Pod agátmi boli na niektorých miestach umiestnené pevné drevené lavice, na ktorých vysedávali občania v čase pracovného voľna. Hlavne v nedeľu a večer.

Aj verejné osvetlenie v tom čase už jestvovalo Boli petrolejové lampy, podobne ako sú lucerny. Poverený občan za odmenu ich každý večer zapaľoval, ráno ich hasil. Osobne sa na takúto lucernu pred našim domom pamätám, avšak už nebola v prevádzke. Osvetlenie námestia lucernami trvalo až do roku zavedenia elektriny do tunajších domácností, pričom sa osvetľovalo elektrinou aj námestie.

Do roku 1928 priestranstvo na severnej a južnej strane kostola bolo voľné, bolo prašné. Parky tu boli založené v roku 1928, keď republika slávila 10 rokov svojho jestvovania.

V prostriedku námestia, tam kde bývalo umiestnené benzínové čerpadlo, stála drevená dosková budova, v ktorej bola umiestnená hasičská striekačka. Bola to teda hasičská zbrojnica. Pred ňou sa každý štvrtok konali tzv. tarhy na ocicka. Predávali sa tu odstavčatá ošípaných na ďalší chov. Na tento trh prichádzali ľudia z okolitých dedín. Chodili však aj záujemci vzdialenejších obcí ako je napríklad Lačnov. Pamätám sa na ošetrovanie zmrzlých uší v zime v rodičovskom dome a to práve občanovi z Lačnova.

Ani v mestskej kronike ani v iných písomných materiáloch som sa nestretol s nejakou zmienkou o nejakom čase výstavby spomínaných chodníkov, odpadového kanála a verejného osvetlenia. Len z ústneho podania starých občanov, dnes už nežijúcich, sme počuli hovoriť, že sa to stalo počas richtárstva Andreja Sedláka, ktorý túto funkciu zastával počas 25 rokov. Zomrel osemdesiatšesťročný