Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Viliam Hrehorčák

Údaje o kronikárovi p. Viliamovi Hrehorčákovi mestu poskytla jeho manželka Cecília Hrehorčáková, ktorá stále žije v Lipanoch. V spomienkach uvádza:

"Narodil sa 22. septembra 1916 vo Vrútkach. Jeho otec bol železničiar. Z Vrútok sa presťahoval na krátku dobu do Veľkého Šariša, asi v roku 1926 sa presťahoval s rodičmi do Lipian. Po skončení Základnej školy v Lipanoch a Meštianskej školy v Sabinove navštevoval učiteľský ústav v Prešove. Na základe tohto vzdelania učil na Základnej škole v Chynoranoch (dnes okres Partizánske - pozn. autora). Potom bol preložený do Michaloviec. Doplnil si vzdelanie a získal kvalifikáciu odborného učiteľa (matematika, deskriptíva). Od roku 1944 trvalo býval v Lipanoch a začal učiť na Gymnáziu v Sabinove (od školského roku 1950/51 bol aj učiteľom štátnej meštianskej školy v Lipanoch - pozn. autora podľa kroniky tejto školy). Z náboženských dôvodov bol od roku 1960 preložený na Základnú školu v Brezovici. Asi od roku 1965 pôsobil na Základnej škole v Lipanoch.

Okrem iného aktívne pracoval ako predseda miestnej pobočky Matice slovenskej po obnovení jej činnosti v roku 1968, bol predsedom Zväzu záhradkárov v Lipanoch, v škole predsedom ZO ROH. Zomrel vo veku nedožitých 54 rokov 8. marca 1970, je pochovaný na starom cintoríne v Lipanoch.

Kroniku Lipian viedol p. Hrehorčák (s jednou krátkou prestávkou) až do svojej nečakanej smrti. Z jeho zaujímavých kronikárskych záznamov môžeme uviesť tieto: vojnové a prvé povojnové udalosti v Lipanoch (I. zväzok, str. 3 - 19), priznanie štatútu mesta Lipanom ku dňu 9. mája 1965 (str. 142 - 143), z histórie mesta (str. 143 - 146), historická pamiatka - kostol podľa brožúrky Kornela Divalda Kostol sv. Martina v Lipanoch "ktorá vyšla v Budapešti roku 1913 ako 47. zväzok maďarského meračského a stavebného zboru a ktorú menovaný napísal z poverenia Štátneho pamiatkového úradu pri príležitosti 400 - ročného výročia znovupostavenia nášho kostola" (str. 154 - 161).

Z kronikárskeho hľadiska cenný je zápis vojnových a povojnových udalostí v Lipanoch, v ktorom nájdeme aj takéto heslá: Slovenské národné povstanie, okupantské úrady, evakuácia Zemplína, zákopové práce, bombardovanie Prešova, odvody na práce, evakuácia obce, posledné výčiny okupantov, príchod sovietskej armády, oslobodenie obce - 22. januára 1945, škody na majetku - zbúrané domy, prvý revolučný miestny národný výbor, milícia, návrat rasovo prenasledovaných a iné. Pri poslednom hesle sa pristavíme a z kronikárskeho zápisu vyberieme:

"Návrat rasovo prenasledovaných"

"V tunajšej obci bolo do roku 1942 usadených do 80 židovských rodín. Podľa fašistických zákonov - boli títo odtransportovaní do Nemecka a skoro všetci zahynuli v koncentračných táboroch… Niektorí z rasovo prenasledovaných Židov sa zachránili tak, že odišli do lesov pri Blažove a tam pracovali ako lesní robotníci. Takto sa zachránili Mikuláš Zichermann so ženou, ktorí hneď po prechode fronty otvorili lekáreň a pomáhali liečiť obyvateľov, ktorým lieky predpísali lekári sovietskej armády, keď prechádzali cez obec, lebo iného lekára nebolo. Ialej sa zachránili a vrátili z koncentračných táborov títo: Žigmund Ablöser so ženou, Adolf Friedmann so ženou, Vojtech a Herman Hendler, Nella a Ella Mándlové, Adolf Reich, Emil Heitlinger, dr. Juraj Bárdoš, Tibor Miko, Blanka Fuchsová, Edita Mandlová a Estera Rubínová. Títo, až na dr. Bárdoša, sa už trvalejšie v našej obci neusadili. Väčšina z nich sa vysťahovala do Palestíny. Nella a Ella Mándlové skoro zomreli na tuberkulózu, ktorú nadobudli v koncentračnom tábore." 

Ialší pohľad do kroniky venujeme heslu "povýšenie na mesto" z roku 1965. Pri príležitosti 20. výročia oslobodenia bola naša obec povýšená na mesto.

Opis ustanovovacieho dekrétu:

"Rada Východoslovenského Krajského

národného výboru v Košiciach.

Rada Vsl. KNV v Košiciach priznáva

dňom 9. mája 1965 v zmysle § 13

ods. 3 zák. čís. 65/60 Sb

charakter

MESTO - obci Lipany

a súčasne určuje, že v meste bude

pôsobiť mestský národný výbor.

20. výročie oslobodenia ČSSR.

Podpisy: Krempa, tajomník KNV, Sýkora

v.z. predsedu KNV

… V predvečer 9. mája bolo slávnostné zasadnutie pléna Miestneho národného výboru, kde za početnej účasti našich občanov odovzdali zástupcovia Krajského národného výboru v Košiciach a Okresného národného výboru v Prešove dekrét o povýšení našej obce na mesto. Tým bol súčasne Miestny národný výbor premenovaný na Mestský národný výbor,"

Na túto časť kronikárskeho zápisu bezprostredne a veľmi priliehavo nadväzuje heslo "z histórie mesta". Históriu mesta však máme možnosť dôkladne poznať z dvoch publikácií o Lipanoch (autori ThDr. Peter Sedlák a ThLic. Daniel Boleš). (Poznámka: citované texty sú uvedené v pôvodnom znení a neboli jazykovo upravované.)

Kronikár p. Viliam Hrehorčák písal kroniku Lipian s jednou krátkou prestávkou. Ide o roky 1962 - 1964, kedy vedením kroniky bol poverený PhDr. Karol Džupa, vtedajší riaditeľ Strednej všeobecno - vzdelávacej školy v Lipanoch (ďalej SVŠ), dnešného gymnázia. 

Rudolf Bucko