O cintorínoch
Tak ako skoro všade u nás, aj v našom meste, najstarším miestom, kde sa pochovávali zomrelí občania, je okolie kostola. Svedčia o tom náhrobné kríže, ktoré sú dnes na kostolnom dvore. Posledný hrob je tu z roku 1883, o čom svedčí mramorový náhrobný kríž. Na kostolnom dvore sa v dávnej minulosti pochovávalo asi po celej ploche, o čom svedčia nálezy ľudských kostí pri rôznych stavebných prácach v posledných rokoch.
V tunajšom kostole sú aj dve hrobky a to pod severnou aj južnou kaplnkou. Pochovávali tu zomrelých členov šľachtických rodín Tarczayovcov a Dessewffyovcov, ktorí majú v kostole umiestnené aj epitafy.
Pri stavbe domov a budov v miestach medzi železničnou stanicou, predajňou stavebnín a kultúrnym domom, pri výkopových prácach, sa našli viaceré hroby. Tieto nálezy, ale aj tvrdenia starých tunajších občanov, dnes už nežijúcich, dokazujú, že tu bol kedysi cintorín. A musel niekde byť, pretože ten na Prednom poli má najstaršie zachovalé kamenné kríže z rokov 1869, 1874. Pred založením tohto cintorína muselo sa pochovávať na inom mieste a tým miestom môže byť práve vyššie opísané.
Rok založenia cintorína na Prednom poli nepoznáme. Nepoznáme ani dôvod zrušenia starého cintorína. Nie je o tom zmienka v mestskej kronike a nestretli sme sa s ňou ani v iných nám dostupných písomných materiáloch. Kaplnka na cintoríne bola postavená v roku 1837. Staršie kamenné náhrobné kríže sú z rokov 1869, 1874, boli na hroboch v severovýchodnej časti cintorína. Dosť dobre sa na nich pamätám. Museli však ustúpiť novým hrobom. Dá sa teda dedukovať, že cintorín na Prednom poli vznikol niekoľko málo rokov pred vybudovaním kaplnky. Teda pred rokom 1837. Na cintoríne na Prednom poli okrem kaplnky bola vedľa nej postavená drevená zvonička, v ktorej bol umiestnený malý zvon, tzv. umieračik. Zvonička mala tvar drevených kostolov na východnom Slovensku. Zlikvidovali ju v rokoch 1937 - 40 a to pre jej schátralosť.
O našom najnovšom mestskom cintoríne s Domom smútku, situovaným Pod hájom, sa nebudem obšírnejšie zmieňovať, lebo je to vec každému dobre známa.
Okrem spomenutých cintorínov mali svoje vlastné aj židovskí občania, bývajúci v našom meste a na jeho blízkom okolí. Najstarší z nich je umiestnený v "Štrembrohu" pod Balážkou. V čase mojej mladosti tu bol bežne viditeľný kamenný plot a na cintoríne boli aj kamenné náhrobné tabule. Cintorín sa však už v tom čase nepoužíval. Dnes je toto miesto zarastené kríkmi a lesnými stromami.
Druhý cintorín židovských občanov, ktorý sa používal, je umiestnený na konci Poľnej ulice, ktorá sa kedysi volala "Kapituľa". Tu pochovávali zomrelých židovských občanov za čias mojej mladosti.
Alexander Miko