Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Z knihy Dejiny osídlenia Šariša

Vo Východoslovenskom vydavateľstve vyšla kniha Dejiny osídlenia Šariša. Autorom je Ferdinand Uličný. Kniha objasňuje vývoj osídlenia ako dejinný proces aj zánik osád a dedín. Približuje sociálny pôvod a zamestnanie obyvateľov, teda výrobný charakter osídlenia, ako aj národnostnú príslušnosť obyvateľov jednotlivých sídlisk.

Pretože občanov nášho mesta bude spomenutá historická téma isto zaujímať, vyberáme z knihy zmienku o Lipanoch:

"Najstaršia správa o Lipanoch je z roku 1312. Vtedy ostrihomský biskup Tomáš navštívil Levoču a farári z hornotoryského dištriktu vyslali k nemu delegáciu, ktorá od arcibiskupa vyžiadala potvrdenie štatútov ich bratstva. Okrem farárov z Torysy a Krivian bol členom delegácie aj lipiansky farár Henrich. Táto správa dokazuje nielen jestvovanie tunajšieho kostola pred rokom 1312, ale najmä tunajšieho sídliska dávnejšie pred 14. Storočím.

Lipianmi tiahla krajinská cesta, ktorá sa tu rozvetvovala na trasu vedúcu do Plavča a na trasu do Brezovice a ďalej do Levoče. Zemepisná poloha priazni vplývala na udomácnenie týždenného trhu v 14. storočí. Začiatkom 15. storočia bol trh tradičnou zvyklosťou a konal sa v sobotu. Pravidelné konanie trhu bolo ekonomickým základom ďalšieho vývoja Lipian ako mestečka, čo sa primerane prejavilo aj v jeho administratívnoprávnom zaradení medzi mestečká. Kráľ Ferdinand I. V roku 1563 potvrdil konanie sobotňajšieho trhu a potvrdil, resp. povolil tiež konanie troch jarmokov na Turíce, na Sťatie Jána Krstiteľa a Katarínu. V roku 1574 kráľ Maximilián povolil ďalší jarmok na Kvetnú nedeľu. Jarmoky podstatne zvýraznili mestský charakter Lipian v druhej polovici 16. storočia.

Nepochybne všetky meštianske domácnosti aj v 15. - 16. Storočí mali polia a dobytok a len niekoľkí muži sa venovali remeslám. Remeselné výrobky predávali nielen na tunajšom trhu a jarmokoch, ale vozili ich nepochybne aj na trhy a jarmoky do susedných mestečiek, napr. do Sabinova a Brezovice. V roku 1574 získali od kráľa právo neplatiť mýto na mýtnici v Pečovskej Novej Vsi, čím sa čiastočne zvýšili ich príjmy z predávaných tovarov."