Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Karol Džupa

PhDr. Karol Džupa (76) pôsobil v Lipanoch v rokoch 1957 - 1970. Narodil sa 24. januára 1928 v Michalovciach ako najmladší z piatich detí. Po štúdiách na michalovskom gymnáziu (dnes Gymnázium Pavla Horova) začínal dlhú učiteľskú cestu v roku 1947 v Lelese, dedinke blízko Kráľovského Chlmca v okrese Trebišov. Po absolvovaní vojenčiny do roku 1957 pracoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove ako kvestor. Nasledoval jeho trinásťročný pobyt v Lipanoch nad Torysou v sabinovskom okrese. Pôsobil tam ako zakladajúci riaditeľ SVŠ, dnešného gymnázia. V roku 1970 sa opäť vrátil do Michaloviec a ako riaditeľ Stredného odborného učilišťa služieb ostal verný strednému školstvu. V roku 1991 už po jeho odchode do dôchodku zriadil súkromné stredné učilište, ktoré neskôr, po dohode s Jánom, biskupom michalovským, pretransformoval na Cirkevné odborné učilište služieb Cyrila a Metoda. Pôsobil v ňom do roku 1996, kedy sa s aktívnym učiteľstvom rozlúčil." (Údaje autor vybral z knihy Poslušná neskrotnosť, neskrotená poslušnosť, ktorú k sedemdesiatinám svojho otca napísal najstarší syn MUDr. Karol Džupa, CSc., lekár a poslanec NR SR.)

O lipianskom pôsobení K. Džupu je v brožúrke napísané toto: "Najplodnejšie roky svojej profesionálnej dráhy venoval strednému školstvu. V neveľkom mestečku Lipany nad Torysou rozbiehal SVŠ. Takpovediac na zelenej lúke, lebo skúsenosti chýbali, tradíciu bolo treba vybudovať. Škola doteraz vychováva mladých gymnazistov a v roku 1997 oslávila svoje 40 - ročné jubileum."

V Lipanoch ako učiteľka základnej školy pôsobila aj jeho manželka Mária. Spolu vychovali troch synov. Najstaršieho sme spomenuli ako autora brožúrky, mladší sú Peter a Valér.

PhDr. Karol Džupa bol a je literárne činný, a to už od študentských rokov. Ako jedna z prvotín sa v brožúrke spomína črta Nálada. Po prvotinách potom nasledovalo viacero období tvorby: príbehy zo života, z prírody, z poľovačiek, poviedky, rozprávky. Zo zozbieraných a pretvorených rozprávok vznikla kniha Stratená víla.

Rigorózna práca (PhDr) o protifašistickom odboji v michalovskom a zemplínskom regióne ho podnietila k publikovaniu retrospektívnych historických reportáží, po ktorých siahol aj slovenský rozhlas a pripravil ich dramatizáciu.

V posledných rokoch sa venuje histórii Michaloviec a regiónu. Tak vznikli viaceré štúdie, monografie a scenáre pre vysielanie lokálnej televízie Mistrál, články pre dvojtýždenník Michalovčan a týždenník Hlas Zemplína. V pripravovanej monografii fejtónov sľubuje aj niekoľko spomienok na život v Lipanoch.

Z kronikárskych zápisov K. Džupu odcitujeme jeden z roku 1962 pod heslom "Sčítanie ľudu" (II. zväzok kroniky, str. 102 - 103). "V dňoch 13. až 15. marca 1962 sa konalo sčítanie ľudu v celej našej republike. Podľa toho sčítania má naša obec 2337 obyvateľov. V tomto roku sa narodilo 55 detí, zomrelo 11 ľudí. V obci je 15 súkromných áut, 16 majiteľov motocyklov. Ialej v tomto roku je v našej obci 124 majiteľov televízorov, 426 rádií, 113 telefónnych staníc, z ktorých prevažujú stanice súkromné. V obci je 435 rodinných usadlostí, čo teda znamená, že televízor má každá 3,5 rodina. Zaujímavé je, že sa v dvoch predajniach potravín urobil obrat 3 850 000 Kčs, čo by znamenalo, že každý deň na každého občana v obci boli kúpené potraviny za 4 Kčs. V tejto sume však nie sú výdavky na chlieb, mlieko, maslo, mäso a vôbec mäsové výrobky, ale iba na ostatné potraviny. V našej dobe stojí 1 kg chleba 3.60 Kčs biely a 2.80 Kčs čierny, 1 kg cukru 8 Kčs a 1kg múky 3.60 Kčs. Nie je možné zistiť, koľko je v obci ľadničiek, pračiek a iných elektrických spotrebičov, ale temer niet rodiny, kde by prali v rukách." (Doslovný prepis kronikárskeho zápisu bez jazykovej úpravy - pozn. autora zápisu.)

So záujmom možno prečítať aj ďalšie kronikárske zápisy K. Džupu, napríklad móda, úsek priemyslu - rozšírenie výroby vo vtedajších odevných závodoch kpt. Nálepku, závod Lipany (1964, strana 126 - 129).

Záver tejto časti tematického zápisu, ktorý je akýmsi vyznaním, opäť odcitujeme z brožúrky o PhDr. Karolovi Džupovi (str. 29): "Záver tohto textu musí byť formulovaný autentickým citátom jubilanta, ktorý rozlúšti otázku z názvu publikácie. Odpovie stručne, prečo PhDr. Karol Džupa nikdy nebol a nebude poslušný ani skrotený.

Niet krajších ideálov, ako život vlastnej rodiny, rodiska, vlasti. Dar všetkých darov. Vždy som bol pyšný na svoju rodinu, cez tento povznášajúci vnem som bol vždy pevne pripútaný k svojmu Slovensku, ktoré som vždy miloval cez svoje rodisko. Nech mi bude odpustené, ak som to vždy nedával dostatočne najavo …"

 

Rudolf Bucko