Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Zemepáni z Černeku

Rodina Dessewffyovcov pochádza zo Slovinska, z Černeku. Jeden z dávnych predkov sa volal Dezsö (Dezider). Jeden z jeho potomkov, Štefan, sa spomína v listine kráľa Mateja z roku 1480. O dva roky neskôr v listine kapituly Požegy, datovanej 15. marcom sa po prvýkrát Štefan uvádza aj s menom Deswfy, neskôr pravidelne ako Desewfy, čo znamená syn Dezidera. Nim vstúpil na javisko dejín rod, ktorý poznáme pod menom Dessewffy.

Štefan syn Dezidera, teda Dessewffy, bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva sa mu narodil jeden syn František, ktorý bol jeho jediným synom. Z druhého manželstva nemal žiadne deti. František už pravidelne nosil aj meno Dessewffy. František svojim pričinením tak rozmnožil rodinný majetok, že Dessewffyovci sa stali podľa majetku silnou a vplyvnou šľachtou. Zomrel niekedy v lete roku 1523.

V manželstve Františka Dessewffyho a jeho manželky Doroty sa narodilo šesť synov a tri dcéry. Najstarší zo šiestich bratov bol Ján. Mikuláš si vybral duchovnú dráhu, stal sa kňazom. Ostatní štyria bratia si zvolili život v armáde.

Podľa príkladu otca život na politickom poli si vybral jedine najstarší syn Ján. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a nástupe dvoch kráľov, Jána Zápoľského a Ferdinanda Habsburského, nastal v Uhorsku boj o trón. Ján sa pridal na stranu Ferdinanda Habsburského.

Avšak Turci po svojom víťazstve pri Moháči začali postupne zaberať územie Uhorska a prenikať ďalej do vnútrozemia. Zabrali aj majetky Dessewffyovcov. Ján Dessewffy však to, čo ešte zostalo z otcovho dedičstva, niektoré podiely v Šopronskej a Železnej župe, podelil medzi svoje tri sestry a iba s niekoľkými listinami z rodového archívu odišiel do Bratislavy. Ponúkol svoje služby kráľovi Ferdinandovi.

Roku 1549 sa stal radcom uhorskej komory a hlavným radcom dvora. Okrem úradu kráľovského radcu od roku 1554 sa ujal novej funkcie – hlavný správca kráľovského dvora. O tri roky neskôr bol vymenovaný za prefekta uhorskej kráľovskej komory. V tom čase dostal od kráľa za verné služby dar. Týmto darom bolo panstvo patriace k hradu Kamenica. Spolu s Jánom a za jeho zásluhy boli obdarovaný brat Ladislav a sestra Margita. Tiež syn jeho sestry Anny, Juraj Gyletfy, a synovia sestry Doroty, Juraj a Štefan Tahy.

Novým zemepánom Lipian sa tak stal Ján Dessewffy z Černeku. Avšak zomrel bezdetný a jeho dedičom sa stal syn už nebohého brata Ladislava, Ján.

Ján bol prvým dedičom majetkov strýca a vyrastajúc vedľa Pavla Székelyho, ktorého si strýko adoptoval, stal sa z neho statočný vojak. Zomrel však v mladom veku ako hornouhorský kapitán. Jeho dvaja synovia František a Ján 27. januára 1601 si podelili otcov majetok. František dostal Kamenicu a Ján Torysu. Toto rozdelenie otcovizne znamenalo vznik dvoch vetiev rodu Dessewffyovcov – kamenickej a toryskej.