Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Zemepáni z Kamenice v 13. - 14. Storočie

V roku 1270 vtedy zväčša zalesnené okolie Kamenice (loviská v pohraničí s Poľským kráľovstvom nazývané Bachamezey a Kamenicu, ktorá sa vtedy nazývala Torkueley) daroval kráľ Štefan V. synom Detrika z Fulókércs, Detmarovi, Dethborovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi, ako aj ich príbuzným.

Územie kamenického panstva sa stalo vlastníctvom Vavrinca a Herborda, synov Detrika. Zdá sa však, že oni sami neboli vlastníkmi rozsiahleho panstva. V neskorších listinách z 13. storočia v súvislosti s týmto majetkom možno nájsť ako vlastníkov istých podielov aj ich bratov a príbuzných.

V tom čase začali, a to hlavne výmenou, získavať majetky v oblasti hornej Torysy šľachtici zo Spiša. Tak v roku 1274 Rikolf a Polan, nazývaný aj Herman, šľachtici z Veľkej Lomnice, výmenou za svoje majetky na Spiši získali od Detrika, grófa spišských Sasov, jeho majetkový podiel na panstve Torysa. Rikolf a Polan boli synovia Rutkera, ktorý prišiel do Uhorska z tirolských Álp.

V roku 1285 jeden zo spomínaných synov Rutkera, Rikolf získal výmenou za svoj majetok Poket iný diel Toryského panstva, ktorý dovtedy vlastnil šľachtic Marsilius. 

V roku 1296 získali synovia Rikolfa, Kokoš a Ján, od synov Detrika výmenou za majetok Gibart v Novohradskej župe majetkové podiely panstiev Kamenice a Červenice.

Rikolf mal päť synov a dve dcéry. Kokoš (Kakas) zomrel bez dedičov, a tak si jeho majetky podelili bratia v roku 1327. Henrich nemal mužských dedičov. Jánom začína nová vetva tohto mocného a bohatého rodu šľachticov zo Spiša, ktorý sú známi pod menom Berzeviczy (Brezovický), pretože ich rodinným sídlom sa stala Brezovica v Šariši. Štvrtým zo synov Rikolfa bol Markolf a piatym Rikolf, ktorým vstupuje do dejín rod zemepánov z Kamenice (Tarkeö). 

Koncom zimy v roku 1306 si synovia už nebohého Rikolfa zo Spiša podelili majetky. Rikolf II., posledný spomínaný z jeho synov, ako svoj vlastnícky podiel na šarišských dedičných majetkoch dostal dve dediny, Červenicu a Krivany, tiež Kamenický hrad so všetkými dedinami a územiami a podielmi svojich bratov, ktoré k tomuto hradu prináležali. Synovia tohto Rikolfa II. Začali používať vo svojom mene prídomok de Tarkeö, teda „z Kamenice“.

Za zásluhy, ktoré Rikolf II. získal pri vojnových výpravách (1312) na strane kráľa Karola Róberta dostal podiely synov Detrika z Fulókérs a ich príbuzných Valenta a Buduna, ktorí boli prívržencami Omodejovcov (kráľových nepriateľov). V tom istom roku mu kráľ tiež daroval aj lesy medzi riečkami Ľubotín, Ľutinka a riekou Poprad až po údolie rieky Tople.

Rikolf II. z Kamenice mal 12-tich synov. Tí po ňom zdedili (zomrel okolo roku 1360) okrem iného aj značný majetok medzi riekami Torysa, Poprad, Topľa a riečkou Ľutinka, aj keď ešte niektoré podiely zostali v rukách šľachticov z Fulókércs, ako to naznačuje aj písomná dohoda z roku 1315 ohľadom majetkov Kamenice, Lipian, Červenice, Jakubovej Vole a Pustého Poľa, tiež dohoda vo veci týchto majetkov z roku 1333 a iné.

Rikolfom II. z Kamenice, synom Rikolfa zo Spiša, ktorý bol synom Rutkera, začína éra zemepánov Kamenického hradu. V ich rodovom erbe bol obraz veverice s orieškom v pyšteku, ktorá sa, ako sa zdá, chystá skočiť. Neskôr v erbe rodu Tarczay sa objavuje obraz na vankúši stojacej veverice tvárou k štítu erbu, so zdvihnutými prednými labkami. Stojí medzi dvoma stromami, akoby ich chcela naraz objať. Symbolika je však v obidvoch prípadoch neznáma. Toto znamenie veverice bolo počas celého stredoveku pripomienkou aj obyvateľom mestečka Siedmich líp, na majetkoch koho žijú a umierajú až do čias, kým ho nevystriedal znak orlice v erbe šľachticov zo Slovinska, Dessewffyovcov (Dežöfiovcov).