Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Rodina Dessewffyovcov

V roku 1601 si synovia Jána Dessewffyho (prvého dediča majetkov strýca Jána Dessewffyho z Černeku) rozdelili otcov majetok. Ján dostal Torysu a František Kamenicu. Františkom teda vstupuje na javisko dejín kamenická vetva rodiny Dessewffyovcov.

Oženil sa s Katarínou Horváthovou z Plavča. Sobášom nielenže získal dobrú ženu, ale aj veľký majetok. Kedy zomrel, nevieme, avšak v jednom liste z 25. septembra 1625 píšu jeho manželke ako vdove.

Zo šťastného manželstva vzišlo sedem synov a dve dcéry. Najmladší Adam pokračoval v línii kamenického rodu. Bol dvakrát ženatý. Od prvej manželky mal piatich synov a tri dcéry. Piaty syn František pokračoval v kamenickej vetve. Svoju karieru vybojoval v politike a ako prívrženec dvora si uchoval dostatočný vplyv. Cisár Leopold a zároveň aj uhorský kráľ jemu i manželke a tiež ich potomkom svojím diplomom z 18. februára 1666 udelil titul baróna.

Titul barónky dostala až druhá manželka, s ktorou František nemal deti. Na deti s prvého manželstva sa titul nevzťahoval. Synovia sa pridali k povstalcom Tökölyho, pričom stratili všetko a ich podiely boli skonfiškované.

Najstarší syn Štefan sa nakoniec stal košickým kapitánom. Zomrel však náhle. Zanechal štyri maloleté siroty Františka, Imricha, Štefana, a Mikuláša, ktoré s láskou vychovávala a učila ich matka. Pochovaný je aj s manželkou Klárou v kostole sv. Martina v Lipanoch.