Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Kaplnka Premenenia Pána

Z histórie

Kaplnka Premenenia Pána sa nachádza na starom cintoríne v centre mesta. Samotnému založeniu kaplnky predchádzala potreba založenia nového cintorína a živá viera miestnych veriacich. Od roku 1775 bola vo farnosti vzdávaná osobitná úcta utrpeniu Pána, neskôr veriaci vzdávali osobitnú úctu Premeneniu Krista Pána. Tento smer badáme aj na začiatku 20. storočia, kedy na kamennej tabuli pri krypte pod kaplnkou nachádzame výraz: Feltámadunk! voľne preložené: Raz vstaneme! alebo Raz budeme vzkriesení! Ďalšia vec, ktorá mohla ovplyvniť stavbu s dôrazom na Premenenie Pána, bola epidémia cholery, ktorá zúrila v Uhorsku v období rokov  1830 – 1831. Mesto zachvátila v roku 1831, kedy jej podľahlo 102 obyvateľov. Vtedy to mohla byť tak desatina obyvateľstva. Zároveň tu boli podmienky na stavbu sakrálnej stavby. Obyvatelia sa v tomto období vykúpili z poddanstva, mohli slobodne užívať pôdu a mesto mohlo slobodne spravovať objekty „posvätného“ charakteru.

Kostolík dal postaviť istý obyvateľ mesta Andrej Leško v roku 1837. Osobnosť samotného zakladateľa je nám nateraz zastretá tajomstvom. Vieme, že v roku 1811 bol richtárom Andrej Leško, v roku 1812 iný Andrej Leško bol vysvätený za kňaza. Inú zmienku o vplyve rodiny Leškovej nachádzame v roku 1837, kedy jedným z obecných senátorov je Imrich Leško. V roku 1869 nachádzame v cirkevnej matrike záznam o založení cirkevno-školskej rady, ktorej patrónom je Andrej Leško. V premenách času bolo nevyhnutné venovať sa obnove kostolíka. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1937 na 100. výročie založenia dnešnej kaplnky. V roku 1986 veriaci urobili nasledovné opravy: výmena vonkajšej omietky, osadenie dažďových žľabov a zvodov, položenie dlažby v kaplnke, vybielenie, výmena plechu na predsieni, prefarbenie plechu na streche a osadenie medenej plechovej strechy na vežičke. V roku 2018 urobila farnosť v spolupráci s mestom nasledovné opravy: očistenie a vymaľovanie vonkajšej fasády, vymaľovanie troch striech (hlavná loď, presbytérium a vstup), vymaľovanie dažďových zvodov, výmenu drevených roliet vo zvonici.

Sviatok Premenenia Pána dňa 6. augusta bol v minulosti slávený ako „malý lipiansky odpust“. Z rodiny zakladateľa pochádzajúci košický kanonik Štefan Leško osobne zvykol celebrovať omšu v tento deň vo „fameliarnim koscilku“. Tradícia slávenia sviatku Premenenia Pána dňa 6. augusta na starom mestskom cintoríne pretrváva dodnes.

Interiér kaplnky

Kaplnka je zariadená veľmi jednoducho a skromne. Pôvodná stavba pozostávala len z hlavnej lode a presbytéria. V súčasnosti to vidíme podľa celku stavby. Predvstup do kaplnky a predvstup do krypty sú pribudované stavby v neskoršom období. Vstupu do kaplnky predchádza tzv. „babinec“, v ňom je po oboch stranách umiestnená vstavaná lavica s malým okrúhlym svetlíkom. Na vstupnom kamennom portáli je vytesaný text: „Sanctae & salubris est cogitatio pro defunctis exorare. Machab: c: 12, v: 46. Andreas Lesko Funda vit. 1837“ čo v preklade znamená: „Svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za zosnulých. Kniha Machabejcov: kapitola 12, verš 46. Založil Andrej Leško v roku 1837.“ Druhá Kniha Machabejcov, kapitola 12, verš 46 hovorí: „Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.“ Nasleduje hlavná loď a presbytérium. Po vstupe do hlavnej lode vľavo je umiestnená svätenička a vpravo bolo pôvodne umiestnené lano na rozozvučanie zvonov. To bolo v období I. svetovej vojny, kedy rekvirovali zvony na vojenské účely, odrezané a otvor k zvonom zamurovaný. Tým sa docielilo zachovanie pôvodných zvonov do súčasnosti. V lodi sa nachádzajú dve okná z východnej a západnej strany. Oltár Premenenia Pána predstavuje ambitový typ oltárnej architektúry doznievajúceho baroka a nastupujúceho rokoka s jednoduchou úponkovou výzdobou. Dátovanie výroby sa nezachovalo. Dominantnou je maľba výjavu Premenenia Pána. Nad maľbou je umiestnená plastika Trojice – Božie oko. Pod maľbou je umiestnený Bohostánok. Do presbytéria preniká denné svetlo od severu cez okrúhly svetlík.

Krypta

Z východnej strany kaplnky je vstup do podzemia, kde sa nachádza krypta rodiny Leškovej, zakladateľa kaplnky. Pôvodne do nej viedlo schodisko a krypta bola uzatvorená železnou bránou. Po oboch stranách vstupu boli vyvedené úzke kamenné vetracie otvory. Pravdepodobne okolo roku 1900 tu z praktických dôvodov bolo pribudované prestrešenie, ktoré zároveň prekrylo obe vetracie šachty. Vetranie sa zabezpečilo kovanou bránkou na predvstupe. Pri vstupe do krypty vľavo je kamenná tabuľa s textom: „Feltámadunk! Lesskó András szűl: 1838 szept. 6, megh: 1903 juli 7 szeretetből emelték: Lesskó István kassai prépost-kanonok testvére neje Julia es István, Mariska, Imre, Sándor, András, Stefánia gyermekei. O.V.F.N.” čo v preklade znamená: „Raz vstaneme! Andrej Leško nar. 6. septembra 1838, zomrel 7. júla 1903, z lásky postavili Štefan Leško, košický kanonik, brat, manželka Júlia a deti Štefan, Mariška, Imrich, Alexander, Andrej a Štefánia. Svetlo večné nech mu svieti.“ Klenba v krypte je postavená z ukladaného kameňa do oblúka, ktorý vo svojej najvyššej polohe prevyšuje 2,5 metra. Tento typ možno ešte aj dnes (r. 2018) vidieť na veľkorysých pivniciach v neďalekej Lúčke či vo vzdialenejšej Brezovici. Oproti vstupu je v stene tretia vetracia šachta, ktorá plní svoj účel dodnes. Podlaha je prírodná z udupanej zeminy. Na nej sú položené drevené brvná a na nich uložené rakvy. V krypte je uložených 10 rakiev, 7 drevených a 3 plechové. Do vnútra plechových rakiev sú vložené cínové rakvy, ďalšia cínová rakva sa nachádza v jednej z drevených rakiev. Stav väčšiny rakiev je v dobrom stave, dve drevené rakvy sú v biednom stave a ďalšie tri sa začínajú rozpadať. Jedna z rakiev, ktorá je v zlom stave, je rakva nesúca meno Júlie Leškovej, rod. Višňovskej, ktorej lebka a niektoré kostrové pozostatky sú mimo drevenej rakvy. Ide o manželku Andreja Leška a švagrinú kanonika Štefana Leška. Z dobových zápisov sa dozvedáme, že v temnote krypty odpočívajú: Andrej Leško, dopravný komisár (brat kanonika Štefana Leška), v roku 1912 po jeho boku spočinula manželka Júlia. Ďalšou pochovanou v krypte je Mária Miková, rod. Lešková, manželka organistu, riaditeľa školy a zastupujúceho školského inšpektora Imricha Mika. Jej telo uložili do podzemia 16. marca 1914. Dobové noviny Naša Zastava zo dňa 29.3.1914 priniesli o jej pohrebe túto správu: „Impozantňe krasni pohrib usporadaľi u Boha zosnulej paňej Mikó Imreho, zastupneho školdozorca rodz. Lesskó Mariski dňa 16-eho marca popoladňu o 3-ej hodziňe v Hétháršu. Ňeviditeľne množstvo čekalo na štacione a na uľici prichod truni. Jak vlak na štacion vbehol, začaľi dzvoni hučic a vislanci verchnosci odebraľi trunu a pri hučeňu dzvonoch zarmucena fameľia zos privodom preveľikeho množstva, pri provadzeňu Mikó Vilmos mihaľanskeho pľebana pohnul še smutečni pochod na koscelni dvor, kdze i pohrib odstal. Školske dzeci pod zastavu še zjaveľi na pohrebe a dzivčata z repetalnej školi ňesľi ňepočitne buketi zos živich kvitkoch a vence. Pohrib Brűhl Menyhért prepošt-főešpereš končel pod infulu pri assistencii Mikó Vilmos pľebana a Szedlák Béla kaplana. Po skončeňu žalostnich ceremonioch otvorela še fameľiarna kripta, žebi do svojej cemnosci na večni odpočinek prijala najverňejšu manželku a najľepšu matku.“ Pri tomto pohrebe badáme doznievajúcu módu, ktorou sa líšili pohreby strednej triedy podľa vzoru španielskych ceremoniálov. V krypte je uložená aj Júlia Sedláková, ktorej matka bola rodená Lešková. (Dátum je však uvedený nesprávne, lebo sa narodila v roku 1862, nie ako je uvedené na kríži 1860 a zomrela v roku 1960, teda v požehnanom veku 98 rokov, nie 100.)

Zvonica

Vo veži kaplnky sa nachádzajú dva pôvodné zvony: jeden má vo vrchnej časti odliaty nápis FUSA EPERIESSINI 1839. a je na ňom vyobrazená postava sv. Jána Nepomuckého. Text znamená: „Odliaty v Prešove v roku 1839“. Zvon má priemer 30 cm a je jednoducho zdobený vo vrchnej časti, kde je umiestnený text. Druhý má vo vrchnej časti nápis FUDIT PAULUS SCHMITZ EPERIESSINI 1837., v strede zvona je vyobrazený sv. Ján Nepomucký, v dolnej časti zvona je text: ANDREAS LESKO PROPRIIS SUMPTIBUS CURAVIT 1837, čo môžeme voľne preložiť ako: „Odliaty Pavlom Šmitom v Prešove v roku 1837. Andrej Leško zabezpečil na vlastné náklady v roku 1837“. Zvon má priemer 40 cm a celý je nádherne zdobený. Srdce zvona je upevnené na koženej pracke.

Exteriér kaplnky

Kaplnka je srdcom starého cintorína. V jej okolí sú hroby kňazov pôsobiacich v meste Lipany Melichara Brűhla a Jána Kostrába, hroby zemepánov Dessewffy de Csernek - Marcela, jeho ženy Irmy Úsz a ich syna Sándora, kňaza. Ďalej tu nájdete hrob Jozefa Mika, riaditeľa štátnej ľudovej školy a organistu, a Jána Kurucza, lipianskeho učiteľa. Do kaplnky sa vstupuje drevenými dvojkrídlovými dverami, fasáda je natretá bielou farbou, strechy sú plechové natreté hnedou farbou, z východnej expozície je vstup do krypty, zo západnej expozície je pri zemi vidieť vetraciu mriežku krypty. Zo severnej strany je vo výške nenápadný vstup v tvare obdĺžnika do podkrovia a zvonice. Nad vstupom do kostola je osadený malý železný kríž. Vežička – zvonica kaplnky je osadená nad vstupom do hlavnej lode, má štvorcový tvar, v nej sú uložené dva zvony, priezory zvonice sú na východnú a južnú stranu. Na severnej a západnej strane je stena zvonice bez priezoru. Oplechovanie zvonice je pôvodné. Na vrchu špicatej veže je umiestnený druhý kríž. Tretí kríž zdobí strechu nad presbytériom.

 

Spracovala: Katarína Dulinová, kronikárka

Odborná spolupráca: ThLic. Daniel Boleš a Ing. Adrián Harčár

Jazyková úprava: PhDr. Viera Urdová

V Lipanoch 21.08.2018

Zdroje:

Lipany – obecná kniha 1806 - 1852

Matrika rímsko-katolíckej cirkvi (Cirkevná matrika) 1843 – 1852

Rodná matrika 1789 – 1838

Almanach 1886

Úmrtná matrika 1907 - 1922

Úmrtná matrika Lipany I. zväzok 1950 - 1965

Naša Zastava 1908 – 1918

II. Kniha Machabejcov

Mesto Lipany (1312 – 2000)

Katalóg košickej arcidiecézy

Dejiny Košického arcibiskupstva VI. Košické presbytérium (1804 – 2006)

www.lexikon.katolikus.hu