Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Dejiny Lipian

Prvýkrát sa mesto Lipany spomína v listinách zo začiatku 14.storočia, keď sa lipiansky farár Henrich zúčastnil ako člen delegácie "Fraternity hornotoryských plebánov" rokovania s ostrihomským arcibiskupom Tomášom v Levoči.

V najstaršej listine z roku 1312 sa osada nazýva Sedem líp /Septemthillis, Sybunlendum/. Maďarská podoba názvu bola Héthárs a nemecká Siebenlinden. Lipany boli osídlené na domácom zvykovom práve ako slovanská osada. Nemeckí osídlenci sa tu usadili niekedy na konci 13.storočia. Lákala ich výhodná poloha osady na starej obchodnej ceste z Potisia do Poľska, ktorá sa tu rozvetvovala smerom na Plaveč a na Brezovicu a umožňovala tak udomácnenie sa pravidelných týždenných trhov, čím sa Lipany zaradili k mestečkám /oppidum/, hoci boli naďalej poddanským subjektom kamenického hradného panstva. 

15.storočie je v dejinách Lipian poznačené prítomnosťou českých jiskrovo-bratríckych vojsk, ktorých rabovanie bolo príčinou mnohých nepokojov a prinieslo hornému Potorysiu ekonomické straty, morálne a kultúrne škody. V polovici 16.storočia už patrili Tarcayovcom a Berzevicyovcom, u ktorých sa vykúpili z poddanskej roboty a neskôr aj zo strážnej služby na Kamenickom hrade. Mestský charakter Lipian v druhej polovici tohto storočia zvýraznili privilégia Ferdinanda I. z roku 1563 o konaní troch výročných jarmokov a Maximiliána II. z roku 1574, ktorý povolil ďalší jarmok. V tom istom roku boli Lipiančania oslobodení od platenia mýta na mýtnici v Pečovskej Novej Vsi. 

15. a 16. storočie sú pre Lipany storočím hospodárskeho rozmachu, čo okrem iného dokumentuje skutočnosť, že patrili medzi najväčšie šarišské mestečká. V roku 1600 mali 105 obývaných domov, kostol, faru, špitál a školu. Po roku 1558 sa zemepánmi Lipian stali Dessewffyovci a po nich Szirmayovci. Úpadok mestečka v 17. a v prvej polovici 18.storočia bezprostredne súvisel s priebehom protihabsburských stavovských povstaní uhorskej šľachty. Roku 1753, takmer tri desaťročia pred zrušením nevoľníctva, obyvatelia Lipian získali právo slobodného sťahovania sa a prisťahovalci oslobodenie na šesť rokov od platenia daní.

Pri prvom sčítaní obyvateľstva Uhorska v rokoch 1784 - 1787 sčítací komisári zistili v Lipanoch 161 rodín obývajúcich 144 domov a 806 obyvateľov. V mestečku žili dvaja farári, desiati šľachtici a jeden úradník. Do roku 1828 vzrástol počet domov na 154 a obyvateľov na 1167. Roku 1880 mestečko postihol veľký požiar, čo spolu s pretrvávajúcim vysťahovalectvom ovplyvnilo jeho demografický vývoj. V roku 1880 tu žilo 1415 obyvateľov, roku 1890 1381 a roku 1900 1412 obyvateľov.

V roku 1909 sa Lipany stali sídlom okresu, ktorý bol v roku 1924 premiestnený do Sabinova /do roku 1960/. Až do päťdesiatych rokov devätnásteho storočia sa obyvatelia venovali predovšetkým poľnohospodárstvu a drobnému remeslu. V ďalších rokoch tu vzniklo niekoľko priemyselných podnikov, čím sa zmenila sociálna štruktúra mestečka. Najväčší hospodársky rast zaznamenalo mesto po 2.svetovej vojne. Postupne sa rozvinula textilná a strojárenská výroba a zintenzívnila sa poľnohospodárska výroba. S hospodárskym rastom sa rozvíjalo aj zdravotníctvo a školstvo. Počet domov a obyvateľov sa niekoľkonásobne zvýšil.

Prvé správy o škole a učiteľovi pochádzajú z konca 16.storočia. Bolo tu tzv. vidiecke gymnázium, na ktorom pôsobili viacerí významní evanjelickí učitelia. Škola, hoci v inej podobe, pretrvávala aj cez nasledujúce storočia. Školu stredného typu získali Lipany v roku 1957.