Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ján Kurutz

V našom meste sa našiel občan, ktorý sa o pestovanie ovocných stromov zaujímal viac, ako ostatní. Jedným z takýchto bol Ján Kurutz. Kto to bol, predstaví sa vám sám:

"Narodzil som še 24. Junia 1830. Z rodičoh tutejších Andreas Kurutz a Anni Stronczer. Po vikonani 6. gymnasialnih skol dva roki službe som bival u pána Istvan Ganczaga jak provisor v dzedzine Hedvifalu. V roku 1851-im v octobru do vlastneho varoša Lipjani za učiteľa ditkoh som prišol. 19. Julia 1853 na Capituli spiskej examen učiteľski som zložil a testimonium z preparadii som obšahnul."

Jan Kurutz si viedol malý záznamník, ktorý pomenoval "Značna kniha učiteľa lipjanskeho od roku 1850." Je to malý zošit, do ktorého zaznamenával rôzne osobné a rodinné udalosti. Zmieňoval sa aj o verejných pomeroch, ktoré sú zaujímavé aj pre dnešného občana nášho mesta. Písal ju v slovenčine, v tunajšom šarišskom nárečí. Predtým uvedené predstavenie osobnosti Jána Kurutza som citoval doslovne z jeho Značnej Knihy. Zomrel v roku 1900 a je pochovaný na tunajšom cintoríne. 

Ako sám spomína v Značnej knihe bol absolventom gymnázia a učiteľského ústavu. Bol pravdepodobne prvým kvalifikovaným učiteľom v našom meste. Toto možno tvrdiť na základe toho, že starí Lipanci hovorili, že ich učili niektorí z občanov, ktorí boli zároveň aj remeselníkmi.

Ján Kurutz sa zaujímal aj o ovocinárstvo, o čom svedčia záznamy v jeho Značnej knihe. Tak v roku 1858 napísal: "Ja ale jak naten čas učiteľ kupil sčepi ze Szabinova pri Jánovi a okolo školi nahadzajice, jeden po stribornim dvacatniku. Na tu pamatku, že kto z tih stromoh ovoce hasnovac budze, abi každi tižden vo stredu večar pri Jánovi lampu palil."

Dnes už nevieme, kde sa spomenuté stromy nachádzali. Predpokladáme však , že museli byť niekde na námestí.

Zaujímavý je návod na postrekovaciu látku na ochranu ovocných stromov. Znie nasledovne: "Mocska z dohaňu a gaz aňeb petroleum vedno zmišano, najužitečnejša madicina proci hrobakov."

V roku 1886 zaznamenal: "April mokri bul, v maju kolo Križa mrazi velike. 7-ho na šah velki šňeh spadnul. Na Pustim Poľu še sankali. Stromi kvitli, precaj kvet nezamarznul - šlivoh teľo bulo, že za 50 tal. Bočku nemal kto kupic. Jabluka a hruški nič nebulo."

Ialší záznam z roku 1892 znie: "Ovoci nebulo ľebo hušenice objedli stromi."

V Značnej knihe sa nachádza ešte niekoľko podobných údajov. Citované sú dostatočným dôkazom, že Ján Kurutz sa zaujímal o ovocinárstvo. Určite bol aj radcom ostatných občanov v meste, ktorí javili záujem o modernejší spôsob pestovania ovocia.

O Značnej knihe teba povedať toľko, že je pre nás vzácna a zaujímavá, lebo o živote v Lipanoch v minulosti máme málo pre nás prístupných dokumentov alebo kníh.

V niektorých budúcich číslach mesačníka oboznámime čitateľov aj s inými zaujímavosťami zo Značne knihy.

 

Alexander Miko