Regnikolárny súpis v roku 1828
Tieto súpisy sa vykonávali v bývalom Uhorsku na základe rozhodnutia snemu. Boli to vlastne súpisy daňových poplatníkov. Prvé takéto súpisy sa vykonali v roku 1715 a 1720. Regnikolárne súpisy z roku 1828 obsahujú mená daňovníkov, rozsah pôdy a lúk, ktoré obrábali, počet ťažného a úžitkového dobytka a pomerne podrobne aj vykonávané remeslá alebo iné zamestnanie. Okrem toho opisujú aj iné všeobecné údaje o mieste súpisu.
Súpisy urobili kráľovský komisári, ktorí patričné písomné doklady potvrdzovali svojimi podpismi a odtlačkami osobných prstencových pečatí. Potrebné údaje poskytovali aj vtedajší mestskí funkcionári, a to pod prísahou.
Pretože v rignokolárnych súpisoch z roku 1828 sú uvádzané aj údaje o situácii a privilégiách nášho mesta, budú ony iste zaujímať aj terajších občanov.
V čase regnikolárneho súpisu richtárom mesta bol Daniel Miko. Notárom Matej Kuruc. Členmi rady boli: Andrej Šťavnický, Andrej Grajcar, Ján Bedlovics, Ján Miko a Adam Ružbarszki.
Chotár mesta bol rozdelený na tri časti. Na prvej sa siala pšenica, alebo raž, na druhej časti jačmeň alebo ovos a tretia časť bola úhorom, na ktorom sa pásol dobytok. Občania používali práva voľného nákupu a predaja v meste aj mimo neho. Prebytočné obilie, dobytok a hydinu vozili na trh do Prešova.
V tom čase mesto nemalo žiadne spoločné úžitky. Malo len jednu krčmu v prenájme, ktorá ročne vynášala 40 rýnskych zlatých. Hlavné výdavky obyvateľstva predstavovala každoročná daň zemepánovi, výdavky na plat richtárovi, prísažným, učiteľovi a mestským sluhom.
V meste žili vtedy títo remeselníci: 1 mäsiar, 2 kolári, 1 kováč, 3 tkáči, 1 povrazník, 10 čižmárov, 1 farbiar, 1 zámočník, 2 stolári, 2 obchodníci, 1 murár, 2 voskári, a 2 krajčíri. Bývali tu aj tri šľachtické rodiny, a to Ján Ružinský, Štefan Pašut a Pavol Tzobor.
Regnikolárny súpis neuvádza počet obyvateľov, ale len počet domácností. V meste bolo vtedy 106 domácností, v ktorých žilo 160 dospelých ľudí. Z toho bolo 29 remeselníckych domácností, 102 želiarov a 5 podželiarov. Občania vlastnili 12 volov, 26 kráv, 36 malý dobytok, 16 koní, 43 oviec a 23 svíň.
Ialšie údaje z regnikolárneho súpisu budú pre súčasníkov menej predstaviteľné. Píše sa v ňom, že pri brehoch Torysy boli lúky, ktoré boli po jej vyliatí zničené. V susedstve rieky boli lesy, ktoré jednak zabraňovali vylievaniu vody a jednak poskytovali drevo a raždie na kúrenie. Dnešná tvár okolo Torysy je už iná než bola v čase regnikolárnych súpisov. Po lesoch tu už niet ani stopy. Pritom vzniká otázka, aké to boli lesy. Z akých drevín sa skladali. Či z ihličnatých alebo to boli samé vaby a im podobné listnaté stromy.
Po prečítaní uvedených údajov z regnikolárneho súpisu z roku 1828 a ich porovnaní s dneškom vidíme, že situácia v meste sa podstatne zmenila, a to v prospech jeho obyvateľov. Regnikolárne súpisy sú uložené v Oblastnom archíve v Prešove.
Alexander Miko