Rozhovor s pani Marikou Lašovou Prečítať

Spýtali sme sa za vás...

PaedDr. Mária Lašová je Lipianka, v Lipanoch sa narodila, tu žije, pracuje a maľuje. Je riaditeľkou Spojenej školy v Lipanoch a okrem tejto náročnej a zodpovednej práci sa venuje aj maľovaniu obrazov. Jej tvorba už dávno presahuje hranice nášho mesta, preto sme jej položili niekoľko otázok:   

Kedy ste v sebe objavili nutkanie či túžbu niečo namaľovať? Ako dlho sa už maľovaniu venujete?

„Nedávno som túto otázku dostala na mojej poslednej vernisáži a bolo milé vrátiť sa do spomienok. Moja mamka mala v obývačke obraz, reprodukciu pastiera s tromi kravami na paši. Jej sa to nepáčilo. Vedela, že rada kreslím, tak ma poprosila, či by som jej to nepremaľovala. Položila na stôl hlinený krčah, vložila doň oleander a bolo to. Je to už 30 rokov dozadu. Potom som dlhšie nemaľovala a zase impulz od mamky, či jej nenamaľujem nejaký obraz... A takto to všetko začalo. To nutkanie, ako hovoríte, prišlo akosi postupne. Manžel sa smeje a hovorí, že som sa musela vydať, aby som začala maľovať a tvoriť. Možno to má niečo do seba. Kým nemáme povinnosti, zaujíma nás všetko - šport, kultúra, škola... je toho veľa a hľadáme sa. Keď už príde rodina, všetko sa utrasie, usadí, upokojí a vtedy prišiel ten čas, keď som našla to nutkanie a túžbu po tvorbe.“

Myslíte, že pri umeleckej tvorbe je dôležitejší talent alebo úsilie pracovať na sebe?

„Určite každý človek, ktorý v sebe objaví talent, musí na sebe aj pracovať, aby ho rozvíjal, špecifikoval, hľadal a, samozrejme, ďakoval, že ho dostal.“

Kedy tvoríte? Máte presný režim, koľko denne či týždenne namaľujete, alebo si počkáte na to,  kedy vás „kopne múza“? 

„Nedá sa povedať o pravidelnosti alebo nejakom dennom režime maľovania. Závisí to od okolností. Napríklad príde múza a tvorím alebo sa potrebujem odosobniť od povinností a problémov tohto sveta a vtedy si dokážem krásne uvoľniť emócie. Umenie, a v mojom prípade maľba, je tak ako u každého umelca forma neverbálnej komunikácie môjho vnútra, mojich pocitov, cesty života. A ako dlho maľujem obraz? Tak to závisí od viacerých faktorov. Môžem mať nápad, ale vonkajšie podnety  zaženú, oddialia. Tvorím doma. Nemám ateliér, kam by som mohla uniknúť pred reálnym svetom. Takže som stále naporúdzi pre mojich blízkych. Čo budeme jesť? Treba navariť, vybrať pračku, ísť do práce..., toto všetko ma rozptyľuje, keď maľujem, preto som si to musela zorganizovať tak, aby ma nik nepotreboval alebo aspoň minimálne. Preto maľujem v noci. Teraz sme vďaka pandémii trávili veľa času doma, mimo spoločnosti. Mne sa ponúkol krásne dlhý čas na tvorbu a mohla som si tak pripraviť diela na ďalšiu moju výstavu. Pre mňa to bol a ešte stále je kreatívny čas.“

Na svojej facebookovej stránke máte uvedený pekný citát: „Umenie je zvláštne a krásne tým, že sa v ňom nedá klamať.“ (A. P. Čechov). O čom vypovedá vaše umenie, vaše obrazy?

„Sčasti som odpovedala už v predchádzajúcej otázke. Moja tvorba je čitateľná, rýdzo realistická maľba. Divák pri pohľade zistí, čo autor ponúka. Teraz som však trocha zablúdila do abstraktna, čo ma veľmi zaujalo. Maľba vnútornej sily, expresie, dynamickosti i pôsobnosti farebných nálad. V niektorých dielach spájam tieto dva štýly a vzniká krásne dielo s hĺbkou pohľadu záberu. Stále je to ale o prírode, o lúke, o kvetoch o vôni našej krajiny v premenách ročných období okorenené mojimi citmi.“  

Akú techniku najviac alebo najradšej využívate pri svojej tvorbe?

„Pracujem so špachtľami rôzneho druhu, nepoužívam štetec. Táto špachtľová technika mi umožňuje široké spektrum postupov nanášania, škrabania, zvýrazňovania detailov do výsledného obrazu.“

Vieme, že sa rada so svojím umením podelíte a organizujete aj výstavy svojej tvorby. Teraz vaša aktuálna výstava je práve v Prešove. Kde všade ste už vystavovali svoje obrazy?

„Nepovažujem sa za umelkyňu. Ja len sprostredkovávam dar, ktorý som dostala do vienka a za ktorý som Bohu veľmi vďačná. Chcem svojou tvorbou, svojimi obrazmi priniesť do domovov lásku, harmóniu, pokoj, príjemno, estetično. Prostredníctvom výstav dostanem diela k ľuďom, či už na Slovensku, alebo za hranicami.“

O aké vaše obrazy je najväčší záujem?

„Vzhľadom k tomu, že maľujem prevažne lúky a kvety, tak kvety.“

A čo vaše plány do budúcnosti v tejto oblasti? Máte ešte nejaké nesplnené sny?

„Momentálne sa mi ponúka stála expozícia  v priestoroch terajšej výstavy, takže ľudia si budú môcť prísť pozrieť výstavu kedykoľvek. Teraz je situácia kvôli covidu zložitá, preto je potrebné si prehliadku vopred dohodnúť na uvedených telefónnych číslach pri vstupe do priestorov a na mojom  FB profile MaryArt.

A plány? Plány si radšej nerobím. Hovorí sa: „Človek mieni, Pán Boh mení“. Chcela by som v lete zorganizovať kurz maľovania špachtľovou technikou. Ešte to nemám premyslené do detailov, ale prajem si, aby to bolo kreatívne a príjemné, možno aj s výstupom výstavy diel účastníkov. Uvidíme...“

                                                                                               Viera Urdová